Premena industriálneho objektu na rezidenčný so sebou prináša veľa výziev. Aj napriek tomu je loftové bývanie stále atraktívnejšie. Ľudí láka sloboda v priestore, jedinečná atmosféra a netradičné riešenia. Aké zásady pri konverzii priestoru dodržiavať a aké problémy sa môžu objaviť?
Konverzie industriálnych budov na obývateľné sa začali v 50. rokoch minulého storočia. Umelci v New Yorku vyhľadávali opustené hospodárske objekty na okraji mesta s nízkymi režijnými nákladmi a množstvom priestoru pre ateliér aj bývanie. Umelcom vyhovovalo veľké množstvo denného svetla a otvorený priestor, ktorý podnecoval ich kreativitu a túžbu po nekonvenčnom živote. Na rozdiel od časov minulých, dnes nemožno nelegálne bývať v industriálnych budovách a život v lofte by si už len ťažko mohol dovoliť živoriaci umelec.
Na druhej strane, veľký potenciál vytvoriť si originálne loftové bývanie s nádychom industriálneho dizajnu ponúkajú nevyužité podkrovia rozličných historických, vidieckych či hospodárskych objektov, ako sú stodoly.
Zachovanie pôvodnej architektúry
Podľa architekta Ivana Röhmana je dôležité zachovať nielen vonkajší vzhľad budovy, no zároveň obohatiť prostredie, v ktorom sa objekt nachádza. „Problémom pretvorenia hospodárskeho, resp. industriálneho objektu (areálu) je spôsob vytvorenia obytného prostredia z výrobného. Mnohé tzv. „brownfieldy“ (staré nevyužívané či spustnuté stavby alebo rozostavané konštrukcie, pozn. red.) sú zároveň aj technické kultúrne pamiatky. Preto je potrebné nájsť takú formu zmeny, ktorá vytvorí plnohodnotné byty či iné obytné formy bývania vo vnútornom prostredí, ktoré zvonka nevidno. Zároveň by však mala obohatiť toto územie o zariadenia a objekty potrebné k bývaniu a súčasne zachovať pôvodnú formu a tvaroslovie pôvodne priemyselného prostredia.
Preto je nanajvýš žiaduce a potrebné existujúcu formu rozvíjať a obohatiť o nové prvky s funkciami, ktoré potvrdia súčasný trend existujúcej architektúry. Aby bola zachovaná kontinuita rozvoja mestotvornej štruktúry. To je oveľa vhodnejší spôsob pretvorenia mesta a miesta, ako búranie a výstavba niečoho nového.“
Historická hodnota a legislatíva
Konverzie z industriálnych, ale aj administratívnych budov na obytné sú v zahraničí bežné. Aj na Slovensku nájdeme niekoľko zaujímavých projektov, no legislatíva u nás nie je konverziám naklonená. Stavebný úrad musí povoliť zmenu užívania stavby a až po kolaudácii môžete požiadať o zápis zmeny v katastri nehnuteľností. Ak však budova nespĺňa niektoré z technických požiadaviek, povolenie na konverziu nezískate. V prípade, že je budova technickou pamiatkou, musíte svoj zámer konverzie komunikovať s Pamiatkovým úradom.
Mnohé industriálne objekty na Slovensku boli zničené s cieľom vytvoriť novú výstavbu. Prestavba industriálnych areálov bez citu k pôvodnej architektúre je, žiaľ, v našich končinách bežná. Obecné samosprávy sú zodpovedné za podanie podnetu na vyhlásenie industriálneho objektu za kultúrnu pamiatku, ako aj za argumentáciu historickej hodnoty. Často však na to nemajú dostatok zdrojov. Mnohé architektonické diela tak nie sú chránené pred zámermi developerov. O to viac si môžeme vážiť etických majiteľov a architektov, ktorí originálne dielo príjmu ako výzvu a pri konverzii nielen zachovajú, ale aj obohatia pôvodnú architektúru.
Konštrukčné výzvy
Podľa architekta Andreja Olaha z Grau Architects, pri konverzii industriálneho objektu musíme brať do úvahy technické parametre budovy: „Azda najväčšou výzvou je správne zmapovanie existujúcej stavby po jej technickej a konštrukčnej stránke a dôsledné naplánovanie rekonštrukcie. Treba však rátať s tým, že aj v priebehu prestavby sa môžu objaviť nečakané zistenia či komplikácie, ktoré predlžujú trvanie rekonštrukcie a môžu mať vplyv aj na zvýšenie nákladov. Treba, samozrejme, myslieť aj na tepelnotechnické riešenie stavby, keďže podobné objekty boli stavané na iné účely a podľa iných platných noriem. Ďalšou výzvou je správne zvládnutie neštandardných svetlých výšok, napríklad vložením podlaží, ako aj dostatočné presvetlenie obytných priestorov. Odmenou za náročnú prácu je však unikátny obytný priestor s jedinečným duchom pôvodnej stavby.“
Bývanie v otvorených priestoroch
Loftové byty sú netradičné, dizajnové i moderné. No bývanie v nich prináša aj svoje nevýhody. Pri rekonštrukcii objektu by ste mali zohľadniť i svoje požiadavky na súkromie, vetranie, množstvo denného svetla, ako aj ďalšie aspekty. Architekt Boris Schultz z AM Architects hovorí: „Jednou z hlavných výhod loftového apartmánu je otvorenosť priestorov. Spálne sú často umiestnené na galérii, ktorá je prístupná schodiskom a vizuálne prepojená s dennou časťou bytu – obývačkou a kuchyňou. Toto netradičné riešenie je atraktívne, ale zároveň je pre mnohých i nevýhodou. Izby často nie sú oddelené priečkami a dverami, takže dochádza k vzájomného rušeniu sa obyvateľov. Rovnako sa šíria aj pachy – napríklad z kuchyne do nočnej časti.“
Zhrnutie
Či už váš objekt je alebo nie je klasifikovaný ako technická pamiatka, pustite sa do rekonštrukcie s citom pre jeho pôvodnú architektúru a význam v danej lokalite. V prípade vidieckeho domu s nevyužitým podkrovím, ktorý stojí v existujúcej zástavbe, takisto platí, že k prestavbe či dostavbe by ste mali pristupovať s veľkým citom a rešpektom. Pri rekonštrukcii spolupracujte s architektom, ktorý rozumie vašej predstave a postará sa o to, aby objekt spĺňal všetky technické požiadavky na konverziu z nebytového na bytový priestor. Nezabúdajte ani na zabezpečenie dostatočného prísunu denného svetla a čerstvého vzduchu. Na Slovensku máme niekoľko príkladov úspešnej konverzie, no aj napriek tomu ako krajina stále zaostávame. Rekonštrukcia namiesto búrania budov neprinesie hodnotu len vám, ale aj našej spoločnosti.
