Čo je to ppm a koľko ho máte doma?

Viete, že za to, že vás opakovane trápia bolesti hlavy alebo migréna, môže často nedostatočné vetranie miestností, v ktorých sa zdržujete? 

Žijeme v období, v ktorom z roka na rok vzrastajú ceny energií, a tak sa výstavba budov s čo najmenšou spotrebou energií stáva čoraz populárnejšou. Dokonca, na základe prijatej legislatívy bude čoskoro povinnou. Budovy sa stavajú tak, že ich obálka je izolovaná pomerne veľkými hrúbkami izolačných hmôt. Navyše je celý plášť čo najviac utesnený tak, aby ani troška tepla nevyšlo nazmar.

Chemický priemysel zároveň neustále prichádza s novými produktmi, ktoré sa stávajú súčasťou stavebných hmôt alebo zariadenia budov určených na dlhodobý pobyt ľudí. Ak si potom ľudia spoja myšlienku úspor energií, hlavne v zimnom období, s obmedzením vetrania, na problém je zarobené.

Čo znečisťuje vzduch?

Vnútorné ovzdušia budov znečisťujú tri skupiny látok: chemické znečisťujúce látky, jemné prachové častice a biologické znečisťujúce látky, ktoré sa uvoľňujú zo stavebných hmôt a zariadení nehnuteľností (nábytok, podlahové krytiny, náterové hmoty a pod.). Uvoľňujú sa do ovzdušia alebo vznikajú pri ďalších činnostiach človeka (pri doprave, fajčení, spaľovaní sviečok alebo vonných tyčiniek, grilovaní, kúrení tuhými palivami, pri plynových spotrebičoch, používaní dezodorantov a kozmetických prípravkov, pri lakoch na nechty a vlasy, rôznych osviežovačoch vzduchu, postrekoch na záhradách a poliach, saponátoch a čistiacich prostriedkoch, prachu a pod.), prípadne vznikajú vo vlhkých priestoroch (plesne, roztoče, rôzne mikroorganizmy).

Účinky na zdravie

Účinky cudzorodých látok v ovzduší v obytných priestoroch sa po expozícii, ktorá nemusí byť ani dlhodobá, môžu prejaviť v závislosti od ich druhu podráždením horných dýchacích ciest, podráždením očí, nosa, hrdla, prípadne pokožky, zvýšenou únavou, bolesťou hlavy alebo v oblasti srdca, nevoľnosťou, poškodením pľúc, vznikom astmy či poškodením centrálneho nervového systému – ten sa prejavuje únavou, predĺžením reakčného času, závratmi, stratou rovnováhy alebo kŕčmi, triaškou, poruchami videnia, až stratou pamäti. Dlhodobé pôsobenie niektorých látok v ovzduší môže mať vplyv na genetické zmeny, pričom mnohé z nich majú karcinogénne účinky, alebo môžu spôsobiť okamžitú smrť.

Troška čísel

Štatistiky uvádzajú, že približne tri štvrtiny obyvateľstva strávia v budovách dve tretiny času. Človek za normálnych okolností vdýchne až 10 000 – 20 000 litrov vzduchu za deň, čo predstavuje 7 – 14 litrov vzduchu za minútu. Pri fyzickej záťaži toto množstvo stúpa niekoľkonásobne.

Deti síce vdychujú menšie množstvá vzduchu, no vzhľadom na ich veľkosť je to v porovnaní s dospelým človekom približne dvojnásobné množstvo. Tento fakt, ale aj väčšia zraniteľnosť detí sú spoluzodpovedné za zvýšenú náchylnosť na poškodenie ich zdravia.

V súvislosti s koncentráciou škodlivých látok v ovzduší sa stretávame s jednotkou ppm (z angličtiny parts per million), ktorá označuje jednu milióntinu, teda množstvo jednej častice určitej látky na milión iných častíc.

Pettenkoferovo kritérium

Bavorský lekár Max von Pettenkofer (1818 – 1901) meral množstvo oxidu uhličitého (CO2) vo vydychovanom vzduchu, ktorý je popri vodnej pare produktom látkovej premeny. Zistil, že množstvo vydychovaného CO2 závisí od fyzickej aktivity. V bdelom stave vyprodukuje dospelý človek asi 16 litrov CO2 za hodinu. Zároveň stanovil, že maximálne prípustné množstvo CO2 je 0,1 objemových percent, čo je ekvivalentom 1000 ppm. Bezpečná hodnota koncentrácie CO2 je 700 ppm. Z tejto úvahy vyplýva, že človek potrebuje 25 m³ čerstvého vzduchu za deň.

Požadovanú hodnotu koncentrácie CO2 v priestoroch, v ktorých sa zdržiavajú ľudia, je možné zabezpečiť len dostatočným vetraním, resp. výmenou vzduchu. Pri obsahu CO2 nad 1000 ppm dochádza u ľudí k únave a nesústredenosti. Pri hodnotách nad 2500 ppm sa znižuje koncentrácia a nastupuje ospalosť. Pri hodnotách nad 4000 ppm prichádzajú bolesti hlavy a pobyt v uzatvorených priestoroch s vyššími hodnotami obsahu CO2 predstavuje vážne zdravotné riziká.

Syndróm chorých budov

Dnešné moderné budovy sú projektované tak, že „nedýchajú“. Ich obálka je s ohľadom na stanovenú tepelno-technickú normu navrhnutá tak, aby neprepúšťala vzduch. Prirodzená infiltrácia čerstvým vzduchom, ako ju poznáme zo stavieb postavených v uplynulom období, nepripadá do úvahy. Zdá sa, že viac, než na komfort obyvateľov, sa prizerá na spotrebu energií.

Je paradoxné, že s vyriešením jedného problému vznikol druhý – a my sa stretávame s novým pojmom – syndróm chorých budov (Sick Building Syndrom – SBS). O tomto syndróme hovoríme vtedy, keď sa viac ako pätina užívateľov budovy sťažuje na nešpecifické zdravotné symptómy či pocit diskomfortu, a ak tieto príznaky pretrvávajú dlhšie ako dva týždne. Pre SBS je charakteristické aj to, že veľká časť uvedených zdravotných ťažkostí zmizne po opustení priestorov budovy.

Riešenie

Stará známa múdrosť vraví, že na každú bolesť sa nájde liek, preto aj problém spojený so zvýšeným znečistením ovzdušia v obytných a pracovných priestoroch sa dá vyriešiť nárazovým vetraním priestorov, vybavením stavieb oknami so zabudovanou mikroventiláciou, resp. vhodne navrhnutým systémom výmeny vzduchu za použitia rekuperácie tak, aby nedochádzalo k tepelným stratám. Len v dostatočne vetranom priestore môže človek dlhodobo zdravo žiť a podávať očakávané výkony.