Zanedbané vetranie a s tým súvisiaca zvýšená vlhkosť v interiéri sa môžu negatívne odraziť na našom zdraví. Príčiny, ako aj možné prejavy rozličných ochorení sme si priblížili v prvej časti nášho seriálu. V jeho pokračovaní vám prinášame pohľad odborníkov – špecializovaných lekárov, ktorí nám prezradili, ako prebieha liečba respiračných a alergických chorôb a ako zasahuje do života samotných pacientov.
MUDr. Martin Lešťan, imunoalergológ a vedúci lekár Alergo-imunologického centra v Prešove
Stretli ste sa počas svojej praxe s prípadmi astmy, ktoré boli spôsobené práve nevhodným vnútorným prostredím, konkrétne plesňami a zvýšenou vlhkosťou?
Určite áno, týchto prípadov je veľmi veľa. Súčasťou odoberania anamnézy u imunoalergológa je aj podrobné zisťovanie prostredia, kde sa pacient zdržiava (domáce, pracovné prostredie, voľný čas). Výskyt plesní zohráva veľmi nepriaznivú úlohu. Jednak citlivých pacientov senzibilizuje a postupne sa stávajú alergickými na spóry plesní, jednak pôsobí zdravotne nepriaznivo aj u pacientov neatopikov.
Je diagnostika astmy náročná? Ako reagujú pacienti po vyslovení tejto diagnózy?
O diagnostiku tohto ochorenia sa my, imunoalergológovia, delíme s pľúcnymi lekármi. Základom diagnostiky je anamnéza, fyzikálne vyšetrenie, vyšetrenie pľúcnych funkcií (spirometria, stanovenie oxidu dusnatého vo vydychovanom vzduchu), v prípade alergickej astmy snaha o zistenie alergénu – spúšťača ochorenia. Astma má mnoho tvárí a rôzny priebeh. Dôležité je správne určiť diagnózu. V svojej praxi som sa často stretol s dlhoročnou nespoznanou astmou, ktorá sa skrývala za zle určeným iným ochorením, ale aj s prípadmi neprávne určenej astmy.
Úlohou lekára je správne diagnostikovať a nastaviť adekvátnu liečbu. Zbytočne podliečená astma môže viesť k progresii ochorenia a k vytvoreniu nezvratných zmien na pľúcach. Neopodstatnene silná liečba zasa zaťažuje organizmus pacienta zbytočnými liekmi. Po rokoch praxe môžem konštatovať, že správne diagnostikovať astmu a správne určiť liečbu je umenie. Pacienti pri vyslovení diagnózy reagujú rôzne. Sú ľudia, ktorí sa potešia, že sa konečne prišlo na príčinu ich ťažkostí, iní majú tendenciu neveriť diagnóze, niektorí sa dostanú do psychického napätia. Lekár musí byť aj dobrým psychológom. Dôležité je, aby sa medzi pacientom a lekárom vybudovala dôvera, musia sa stať akýmisi partnermi – len v partnerstve a v spoločnom úsilí vedia dostať ochorenie pod kontrolu.
Aké obmedzenia prináša do života astma?
Máme veľa pacientov, ktorí aj napriek tejto diagnóze vedú plnohodnotný život. Sú športovcami, majú aktívny život. Dôležité je naučiť sa s touto diagnózou žiť. Poznať svoj zdravotný stav, vedieť, čo spúšťa ataky astmy. Našťastie, v súčasnosti máme k dispozícii veľmi účinné lieky, dobrú diagnostiku a vieme ušiť pacientovi liečbu na mieru. K tomu však pacient musí veriť v liečbu a rady lekára, zatiaľ čo lekár musí vedieť počúvať pacienta.
MUDR. Jaroslav Fábry, PhD., prednosta Kliniky detskej tuberkulózy a respiračných chorôb Jeseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb (NÚDTaRCH), n.o. Dolný Smokovec, a MUDr. Tomáš Strachan, PhD., NÚDTaRCH, n.o. Dolný Smokovec
Čo všetko môžu plesne a vlhkosť v interiéri u detí spôsobiť?
Premnoženie plesní v domácom prostredí môže predstavovať zdravotné riziká. Okrem prejavov alergie v podobe alergickej nádchy, bronchiálnej astmy alebo ekzému môžu byť plesne príčinou infekčných ochorení. Plesne zvyšujú individuálnu vnímavosť jedinca na rôzne infekcie, ale aj samy môžu byť príčinou infekčného ochorenia. Náchylnosť na plesňovú infekciu majú obzvlášť pacienti s oslabenou imunitou, u ktorých sa môže rozvinúť takzvaná aspergilóza, ktorá môže mať pľúcne alebo systémové prejavy.
Choroba má zdĺhavý priebeh a v liečbe sú potrebné antimykotiká. Ďalším ochorením zapríčineným plesňami môže byť hypersenzitívna pneumonitída. Je to nealergické (imunitne podmienené) postihnutie pľúc, ku ktorému dochádza pri opakovanom vdychovaní antigénov plesní. Prejavuje sa náhlymi záchvatmi kašľa a sťaženého dýchania niekoľko hodín po expozícii plesniam. Príznaky zvyčajne po eliminácii príčiny spontánne odznejú, avšak, po každej ďalšej expozícii sa zvýrazňujú. Pri neliečení prechádza hypersenzitívna pneumonitída do chronickej formy, pri ktorej sú pľúca zvyčajne nezvratne poškodené s potrebou kyslíkovej liečby. Najdôležitejším faktorom zvládnutia tohto ochorenia je včasná eliminácia škodlivého antigénu z prostredia.
Ústav je zdravotnícke zariadenie určené pre deti do 18 rokov. Je v tejto vekovej kategórii badať narastajúci počet pacientov s astmou, či už alergického alebo nealergického pôvodu?
Precitlivenosť detí na rôzne alergény, ako aj výskyt bronchiálnej astmy má vo všeobecnosti stúpajúcu tendenciu. Na vzostupe je najmä alergicky podmienená bronchiálna astma. V Národnom ústave detskej tuberkulózy a respiračných chorôb, n. o. Dolný Smokovec, sme za posledných 10 rokov liečili približne 9 tisíc detských astmatikov, pričom alergicky podmienená astma tvorila až 74,6 %.
Spúšťačom alergickej astmy bývajú alergény, na ktoré je alergik precitlivený, medzi nimi sú aj plesne. Postačí v rámci liečby odstrániť tento zdroj, alebo pacient musí byť dokonca života kontrolovaný odborným lekárom a „na liekoch“?
Nedá sa povedať, že odstránením jedného provokujúceho faktora (interiérových plesní) dosiahneme vyliečenie astmy. Plesne sa vyskytujú všade, aj vo vonkajšom prostredí. Astma je totiž multifaktoriálne a chronické ochorenie priedušiek. Detský astmatik často trpí precitlivenosťou na viaceré inhalačné alergény. Navyše, exacerbácie (nové prepuknutia) astmy bývajú provokované aj inými (nealergickými) faktormi, ako napríklad vírusová infekcia, chladný vzduch, fyzická námaha, stres a podobne. Preto by mal byť detský astmatik pravidelne sledovaný v pneumologickej alebo imunoalergologickej ambulancii a adekvátne liečený. Pokiaľ ide o astmatika, ktorý má monovalentnú alergiu na konkrétnu pleseň a tá sa z prostredia odstráni, môžeme očakávať výrazné zlepšenie jeho klinického stavu.
