Dostupná infraštruktúra, šetrenie miestom a zdrojmi, genius loci aj citová väzba. Dôvodov, prečo sa oplatí renovovať staré objekty, je viacero. O tom, na akých silných stránkach podkrovných priestorov možno stavať a aké výhody prináša renovácia starých budov, nám porozprávali Ing. arch. Jaromír Krobot z Jaro Krobot architekt, Ing. arch. Richard Kráľovič zo štúdia Kráľovič.Kráľovičová a Ing. arch. Jana Tartaľová zo štúdia ARCHHOLIKS.
Renovovať alebo zbúrať a postaviť nanovo? Od čoho sa odvíja toto rozhodnutie?
Jaromír Krobot: Záleží od situácie. A odvíja sa od priania investora, daností a možností miesta a určite aj od šikovnosti architekta.
Richard Kráľovič: Rozhodnutie je sumárom rôznych hľadísk a faktorov. Ako architekt som sa stretol i s klientmi, ktorí sa rozhodli pre renováciu aj z dôvodov citových väzieb na dom, v ktorom vyrastali a prežili celé detstvo. Spomienky naň, duch, ktorý sála z každého kúta domu, sú niečím, čo v novostavbe nenájdeme. Rozhodnutie o renovácii alebo rekonštrukcii objektu musí každopádne vopred prejsť posúdením statika a stavebným odborným prieskumom. V prípade, že ide o dom so zásadnými poruchami základov a nosných múrov a nejde o pamiatku alebo inak cennú budovu, treba zvážiť, či nestavať nanovo. Samotné náklady na tieto opatrenia by totiž mohli byť, v porovnaní s prínosom, príliš vysoké.
Jana Tartaľová: Pri rozhodovaní všetko závisí od „zdravotného stavu“ nehnuteľnosti. Dôležité sú technické parametre, stav konštrukcií, vlhkosť. Druhým aspektom je potreba investora, či je možné pri rekonštrukcii funkčne a priestorovo splniť jeho požiadavky a predstavy. Samozrejme, pri našej tvorbe je snaha o záchranu starých objektov veľmi vysoká. Máme radi budovy s historickým duchom, ktoré sú súčasťou genia loci.
Aké sú podľa vás hlavné výhody renovácie starých objektov?
Jaromír Krobot: Ako chodím a pozorujem, mám pocit, že do dôb ešte nedávno minulých nechýbal stavbám um, remeslo alebo pôvab. Aby som to upresnil – um vidím pri ľudových stavbách. Pôvab a remeslo tam, kde pochádza od architekta a stavbára – v proporciách alebo peknom detaile, v kvalitnom prírodnom materiáli. Takže to je určite ich obrovské plus. Tie nové ich majú iba niektoré – tie od investorov s vkusom alebo od architektov s talentom. Druhá vec je potom ekologický prístup. Dnes by už pre nás mal byť samozrejmosťou. Šetrenie miestom aj zdrojmi.
Richard Kráľovič: Jednou z najdôležitejších výhod, hlavne pri objektoch s pamiatkovou hodnotou či situovaných v pamiatkových zónach sídiel, je, že pri renovácii neprichádzame zbúraním o kus historickej pamäte, ale tiež neprichádzame o cennú budovu, ktorá môže naďalej zostať v súlade so svojím okolím. Nemusíme tu riešiť otázky spojené s novou infraštruktúrou, napojením na siete, zdĺhavejším povoľovacím procesom, čo sú pri novostavbách náklady navyše, nehovoriac o časovom zdržaní.
Na druhej strane, pri rekonštrukcii si musíme uvedomiť, že časť ušetrených nákladov sa bude musieť investovať do búracích prác, sanácie spodných konštrukcií kvôli zvýšenej vlhkosti, pričom nemôžeme naisto vedieť, či sa časom neobjavia nejaké skryté vady či komplikácie. Rekonštrukcie sa z týchto dôvodov zvyknú oproti plánovanej výške investícií neraz predražiť. Citlivým prístupom však môžeme dokázať, že renovovaný objekt môže vyzerať dobre, aj napriek pôvodnému dátumu svojho vzniku. Ak to situácia dovoľuje, výhodou je aj rekonštruovať postupne a pritom stále v objekte bývať, v závislosti od dostupných financií a priestorových potrieb.
Jana Tartaľová: Staršie objekty sa nachádzajú v stabilizovaných územiach s nemenným okolím, čo je v dnešnej dobe veľká výhoda v porovnaní s výstavbou na zelenej lúke, kde väčšinou neviete, čo vyrastie okolo vás a ako bude budúca štvrť vyzerať.
Na akých silných stránkach podkrovných priestorov môže architekt stavať?
Jaromír Krobot: Určite na výtvarnosti takýchto priestorov – predsa len, sú iné od našich denne prežívaných kvadratických.
Richard Kráľovič: Sú to situácie, pri ktorých využívame každý centimeter štvorcový pôvodne zabudnutých povalových priestorov, kde vieme veľmi efektívne pracovať s prirodzeným osvetlením prostredníctvom nových strešných okien. V obálke strechy pri nevyhnutnom zateplení môžeme viesť s minimálnymi komplikáciami technické rozvody, elektroinštalácie a podobne. To všetko bez toho, aby sme museli vstupovať do existujúceho muriva či stien. Po nevyhnutnom posúdení stavu krovovej konštrukcie ju vieme v interiéri sčasti alebo v celku priznať a využiť ďalším spôsobom (namiesto inštalácie svietidiel alebo zavesenia iných prvkov), čo tiež prispeje k finálnej kvalite interiéru. Celkovú atmosféru pomáha dotvoriť i samotná vôňa drevených konštrukcií.
Jana Tartaľová: Podkrovné priestory sú veľmi útulné. Pre architekta je dôležitý krov, jeho konštrukcia, ktorá môže výrazne prispieť k celkovému dizajnu priestorov.
Aké výhody a nevýhody prináša život pod strechou?
Jaromír Krobot: Výhody sú v rovine pocitov a nevýhody vo sfére stavebnej fyziky.
Richard Kráľovič: Medzi hlavné výhody radím zväčšený obytný priestor domu a atraktivitu takto vytvoreného podkrovia. Celková tektonika a dynamika skoseného, zošikmeného priestoru je v kontraste s priestorovou konfiguráciou spodného podlažia a v istom zmysle je návratom k archetypálnemu vnímaniu obydlia, čo ľudí stále neprestáva oslovovať. Čo sa týka tepelnej pohody, miestnosti umiestené v podkroví sú veľmi príjemné na bývanie, keďže prijímajú teplo stúpajúce zo spodných podlaží. Jednou z nevýhod je, že šikmé steny nám v istom zmysle uberajú z obytnej plochy viac, ako by sme si možno želali. Preto je dôležité správne navrhnúť zariadenie nábytkom – zväčša atypickým. Dobré je tiež vyhnúť sa návrhu miestností s príliš nízkou výškou.
Jana Tartaľová: Nevýhodou podkrovia je ich zariaditeľnosť v prípade, ak chcete typový nábytok. Praktickosť a funkčnosť týchto priestorov dosiahnete premysleným funkčným nábytkom na mieru. Pri návrhu sa snažíme v maximálnej miere vyťažiť z priestoru a vytvoriť funkčné prostredie. Estetickou hodnotou podkroví je krov, ktorý keď sa v interiéri prizná, je silným nositeľom atmosféry.
Stretli ste sa vo svojej praxi s renováciou starého objektu, resp. podkrovia, ktorá pre vás bola architektonickou výzvou?
Jaromír Krobot: Úprimne, asi nie. Mali sme s kolegom možnosť renovovať pôvabnú vilu v Piešťanoch, ale kým celý dom dopadol podľa mňa veľmi dobre, podkrovie mohlo lepšie. Nie som spokojný s niektorými riešeniami, ktoré mi na stavbe medzi kontrolnými dňami ušli a ktoré by som už dnes dal prerobiť.
Richard Kráľovič: Výzvou bola každá z doterajších, aj keď každá iným spôsobom a rozsahom. Vždy je to o dialógu s konkrétnym investorom, o tom nájsť často riešenie, ktoré ich v dobrom slova zmysle prekvapí, ktoré nečakajú, o ktorom nerozmýšľali a ktoré nakoniec prekoná ich pôvodné predstavy. Spomenul by som tu príklad rekonštrukcie domu v Levoči, kde sme z chátrajúceho objektu bývalej vegetariánskej jedálne vytvorili charizmatický dom určený pre veľkú rodinu, ktorý sa navonok javí síce nenápadne, no vo vnútri ukrýva množstvo odkrytej histórie, remeselného kumštu. Zachováva historickú pamäť miesta, no popritom je moderným domom spĺňajúcim súčasné požiadavky na obytný priestor a kvalitu bývania.
Jana Tartaľová: Každý projekt je pre nás výzvou. V našom portfóliu máme veľa rekonštrukcií, ktoré sme pretavili do predstáv investorov. Radi odkrývame staré konštrukcie, priznávame materiály a hráme sa s priestorom, ktorý často využijeme netradične. Momentálne pracujeme na rekonštrukcii a obnove vinohradníckeho domu, kde odkrývame krov a otvárame celý priestor pod strechou. K tomuto návrhu pristupujeme veľmi citlivo a zachovávame maximum starej architektúry, ktorú dopĺňame novotvarmi.
