Je to na neuverenie, ako v našej laickej stavebnej verejnosti pretrvávajú názory, ktoré v súčasnosti nemajú opodstatnenie a pokojne ich môžeme označiť za mýty. Týkajú sa, pravdaže, aj strešných okien. Ako tieto mýty vznikali?
Zatiaľ čo výstavba v mestách a obciach bola v minulosti značne uniformná (prevládali domy s plochými strechami a tie so šikmými podkroviami sa na bývanie nevyužívali), podkrovia zobytňovali najmä chatári a chalupári. Všetko bolo založené na svojpomoci – a tomu spravidla zodpovedala aj kvalita. Tak vznikali mýty, z ktorých mnohé pretrvávajú až dodnes.
Mýtus 1: Strešné okná zatekajú
Je pravda, že v minulosti, keď na Slovensku nebola tradícia v budovaní podkrovných obytných miestností, neboli na našom trhu strešné okná od výrobcov, ktorí by mali s ich výrobou dostatok skúseností. A zatiaľ čo poprední západoeurópski výrobcovia ich počas niekoľkých desaťročí neustále zdokonaľovali, u nás boli zhotovitelia odkázaní na metódu pokus a omyl. Zatekaniu dnešných kvalitných okien bráni tesnenie a uzamykanie okna. Aby nezatekalo popri okne, tomu bráni kvalitné lemovanie strešného okna, ktoré je možné pri inštalácii vytvarovať tak, aby dokonale kopírovalo strešnú krytinu okolo celého okna.
Súčasné kvalitné strešné okno jednoducho nezateká. Ak opomenieme neodbornú montáž, tak jedinou výnimkou by mohla byť zábudlivosť používateľa, ktorý by pozabudol v prípade nepriaznivého počasia strešné okno zavrieť.
Mýtus 2: Krupobitie rozbije sklo na strešnom okne
Opäť sa musíme vrátiť do čias, keď stolári na žiadosť chatára vyrobili strešné okno a zasklili ho len tým, čo ponúkalo vtedajšie sklenárstvo. Áno, takéto strešné okno mohlo poškodiť napríklad silné krupobitie. V súčasnosti však výrobcovia strešných okien ponúkajú vo svojich produktoch vonkajšie sklo, ktoré je zásadne tvrdené, aby odolalo aj tomu najintenzívnejšiemu krupobitiu, aké sa vyskytuje v našich zemepisných šírkach. Strešné okno nemôže poškodiť ani vták alebo úlomok zo strechy či komína. To, že krupobitie poškodí alebo dokonca rozbije strešné okno, je jednoducho mýtus.
Mýtus 3: Strešné okná spôsobujú tepelné úniky
Ešte pred niekoľkými rokmi ponúkali výrobcovia strešné okná s izolačným dvojsklom. Už tieto okná ponúkali veľmi solídne parametre. Dnes sa bežne dodávajú strešné okná s izolačným trojsklom, so súčiniteľom prestupu tepla Ug = 0,5 W/m2 K. Celé strešné okno v takom prípade disponuje súčiniteľom prestupu tepla Uw = 1,0 W/m2 K. Toto sú hodnoty, ktoré spĺňajú všetky súčasné prísne normy. Uvedené parametre sú pritom určite lepšie než parametre šikmých striech, ktoré si stavebníci svojpomocne zatepľovali ešte v nedávnej minulosti. Takže tvrdenie, že strešné okno (prízvukujeme: kvalitné a profesionálne osadené) spôsobuje tepelné úniky, je taktiež mýtus.
Mýty môžu vznikať aj na základe zlých osobných skúseností
Aby sme doložili naše tvrdenia príkladom zo života, tu je jeden rukolapný: Stavebník Marián si kúpil v roku 1992 v radovej zástavbe v Košiciach rodinný dom tesne pred dokončením. Išlo o dom so sedlovou strechou a obytným podkrovím. Takéto riešenia boli v tom čase mimoriadne populárne. Marián si pochvaľoval nielen lokalitu, dispozíciu domu, ale najmä cenu. Keďže (parafrázujeme Mariána) bol dom postavený ešte zo socialistických skladových zásob, bola to vynikajúca kúpa. Ceny stavebných materiálov ešte nevyleteli tak hore, ako približne o dva až tri roky neskôr. Marián si nechal už iba položiť podlahy, obložiť kúpeľne a nainštalovať kuchynskú linku. Prvý rok si Marián bývanie veľmi pochvaľoval, ale už po zime začal pochybovať, pretože sa začali objavovať rôzne poruchy a nedostatky – a tie sa týkali aj strešných okien. Postupom času Marián pochopil, že vôbec neurobil výhodnú kúpu a do piatich rokov vymenil nekvalitnú krytinu (vrátane zateplenia medzi krokvami, ktoré nemalo dostatočnú hrúbku, čo pociťoval nielen v zime, ale najmä v lete). S krytinou sa „zviezli“ aj strešné okná, cez ktoré zatekalo a nedostatočne tesnili. Po rekonštrukcii strechy už síce nehovoril o výhodnej kúpe, ale na bývanie v dome s obytným podkrovím dnes nedá dopustiť. Ak by však nebol pristúpil k rekonštrukcii, aj on by dodnes veril tomu, že strešným oknám je lepšie sa vyhnúť, pretože zatekajú.
Mýtus 4: Strešné okná spôsobujú prehrievanie podkroví
Je to pravda alebo lož? V tomto prípade musíme priznať, že strešné okná môžu za istých okolností spôsobiť prehrievanie podkrovných priestorov. V princípe je výhodné inštalovať strešné okná na plochy s orientáciou na sever a čiastočne aj na východ, pretože v takom prípade si môžeme byť istí, že k prehrievaniu nedôjde.
Čo však, ak máme strešné okno orientované na juh alebo na západ? Najskôr si povedzme, že výrobcovia strešných okien počítajú aj s efektom prehrievania – a nie je strešné okno ako strešné okno. V prípade okna situovaného na slnečne exponované strany by sme sa mali informovať o možnosti kúpy strešného okna s vonkajším sklom, ktoré dokáže vo zvýšenej miere tlmiť slnečné žiarenie. Aby sme si však boli istí, že sa vyhneme nežiaducemu efektu prehrievania, v takomto prípade bude potrebné okná aj kvalitne zatieniť. Jednoznačne sa odporúča exteriérové tienenie. Takže súčasné moderné strešné okno – aj so svojou doplnkovou výbavou – búra aj mýtus o prehrievaní.
TIP
Proti prehrievaniu strešných okien sa odporúčajú vonkajšie markízy alebo rolety. Viac informácií o vonkajších markízach sa dozviete tu: https://www.veluxeshop.sk/vyrobky/rolety-a-zaluzie-velux/vonkajsie-markizy. O vlastnostiach vonkajších roliet sa dočítate tu: https://www.veluxeshop.sk/vyrobky/rolety-a-zaluzie-velux/vonkajsie-rolety.
Mýtus 5: Neznesiteľný hluk od dažďa
Najskôr si položme otázku, čo je to neznesiteľný hluk? O hluku od dažďa môžu svoje povedať aj majitelia plechových striech, ktorí pri inštalácii plechu netušili, že existujú aj gumené tlmiace podložky, ktoré výrazne eliminujú hluk od dažďa. A tak je to aj so strešnými oknami. Výrobcovia dnes používajú sklá so špeciálnou úpravou, znižujúcou hluk dažďa až o 7 dB. Výsledná hodnota je v takom prípade na úrovni 35 – 40 dB. Len pre porovnanie: Vnútorný hluk v automobile idúcom rýchlosťou 90 km/h je cca 70 dB. Ak ide rýchlosťou 130 km/h, je to viac ako 90 dB. Z tohto pohľadu nemožno občasný hluk, zvýšený na úroveň 35 – 40 dB, považovať za neznesiteľný.
Mýtus 6: Staré strešné okno je ťažké vymeniť za nové
Vývoj strešných okien prudko napreduje. Aj keď životnosť a bezporuchová prevádzka konkrétneho strešného okna môže byť aj niekoľko desaťročí, približne po 20 rokoch je strešné okno (podobne ako auto, televízor či počítač) morálne zastarané.
Dnešné okno má nižší koeficient prestupu tepla, lepšie odráža slnečné žiarenie a určite umožňuje lepšiu cirkuláciu vzduchu než okno spred 15 – 20 rokov. Ani automobil si predsa nekupujeme na 20 a viac rokov. Staršie okná je možné veľmi jednoducho vymeniť za nové, moderné, v každom ohľade kvalitnejšie. V prípade, že dodržíme ten istý rozmer, skúsenému odborníkovi takáto kompletná výmena trvá 2 až 4 hodiny.
Mýtus 7: Strešné okno nie je potrebné, ak už máme fasádne
Keďže mnohí stavebníci žijú v starých stereotypoch, sú ochotní tvrdiť, že v podkrovnom priestore s fasádnym oknom je už strešné okno zbytočné. Samozrejme, tiež to možno považovať za mýtus. Strešné okno nám totiž nielenže môže priniesť lepšiu výmenu vzduchu prostredníctvom komínového efektu, ale aj možnosť výhľadu na ďalšiu svetovú stranu, do okolitej prírody, na prekrásne hory… Ale najmä, prináša viac prirodzeného svetla. V posledných desaťročiach sa začína riešiť syndróm tzv. chorých budov, v ktorých ľudia nemajú dostatok prirodzeného denného svetla, čo spôsobuje, že trpia negatívnymi náladami a bolesťami hlavy. Už staré ľudové príslovie „kam nechodí slnko, tam chodí lekár“ hovorí jasne o tom, že k životu potrebujeme svetlo a slnko. A bránou k nemu je práve strešné okno.
