ROZHOVOR s Jankou Dukátovou: Bývať pod strechou bol môj veľký sen

Je doslova a dopísmena fascinujúce, aké zaujímavé spojenia dokáže prinášať sám život. Cesty nášho magazínu Život pod strechou sa najnovšie skrížili s majsterkou sveta vo vodnom slalome z roku 2006, Jankou Dukátovou. Keďže s Jankou nás spája spoločná vášeň pre šikmé strechy a podkrovné priestory, nemohli sme si nechať ujsť takú fantastickú príležitosť na rozhovor.

Naša vášeň pre šikmé strechy a podkrovné priestory musí byť čitateľovi zrejmá už z názvu magazínu. Ako je to však s vami? Kde konkrétne bývate?

Som rodená Bratislavčanka, vyrastala som v Starom Meste a tomu som zostala aj verná. Mohla som sa rozhodnúť pre život v rodinnom dome a odsťahovať sa niekam na okraj mesta, ale viac ma lákalo mestské bývanie niekde v podkroví.

A ako ste sa k takémuto bývaniu vlastne dostali? Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa rozhodli práve pre podkrovný byt?

Podkrovia ma vždy fascinovali svojou útulnosťou a atypickosťou. Zákutia, šikmé steny, členitosť priestorov, staré trámy – každý strešný byt je v niečom jedinečný. Bývať pod strechou bol môj veľký sen, ktorý som si nakoniec splnila. Rozhodla som sa zrekonštruovať jedno staré podkrovie a prerobiť si ho na útulné bývanie.

Komunikovali ste rekonštrukciu pôvodných priestorov a dodatočné zariaďovanie aj so špecializovaným architektom, resp. dizajnérom?

Architekti – manželia Boreckí, ktorí mi rekonštrukciu navrhli, sa nešpecializovali na podkrovné priestory, ale vďaka obrovským skúsenostiam, ktoré majú, navrhli nový priestor dokonale, a to po stránke vizuálnej aj praktickej. S navrhovaním a zariaďovaním interiéru som sa potom už pohrala ja.

Čo by ste dnes z vlastnej skúsenosti poradili niekomu, kto sa plánuje pustiť do rekonštruovania, resp. zariaďovania podkrovných priestorov?

Rekonštrukcia podkrovia je, myslím si, v porovnaní so stavbou domu na zelenej lúke veľká výzva. Chce to určite dobrého architekta, ktorý sa s daným priestorom popasuje. Pri existujúcom podkroví sú mnohé veci už na začiatku dané tvarom a konštrukciou strechy, prípadne umiestnením domových rozvodov, takže dostať z priestoru maximum si vyžaduje určitú mieru kreativity.

Pred viac ako dvomi rokmi ste sa v médiách vyjadrili, že vo vašom byte je ešte stále čo zariaďovať, aby ste si ho zútulnili. K akým zmenám ste pristúpili za ten čas?

Myslím si, že náš podkrovný byt sa zapĺňa pomalým tempom – jednak preto, že sme posledných sedem rokov boli veľmi veľa času na cestách, a jednak preto, že razím cestu nezahádzať celý byt nábytkom, ale nechať mu vzdušnosť a priestor. Preto sme zariaďovali postupne a takými kusmi nábytku, ktoré – ako nám sám život ukázal – potrebujeme a využijeme. Zariaďovať podkrovie takisto dokáže byť výzva, takže buď sme vyrábali na mieru alebo sme časom vždy natrafili na niečo, čo sa nám hodí a zapadá do priestoru.

V čom vidíte najväčšie prednosti podkrovného bývania v porovnaní s bývaním pod klasickými stropmi?

Podkrovné byty sa dajú nádherne presvetliť – žiadne iné okno nedodá bytu toľko svetla, ako strešné okno. Ako som už spomínala, podkrovie má jedinečnú atmosféru, každý jeden byt je unikát. Jedna z veľkých výhod je aj to, že už nemáte nad sebou susedov, ktorí by vám zhora dupali nad hlavou.

Keby ste mali vymenovať 5 vecí, prípadne vlastností, ktoré milujete na podkrovnom bývaní zo všetkého najviac, čo by nimi bolo?

Z môjho pohľadu určite presvetlený interiér.

Máte vo vašom vytúženom byte vytipované aj nejaké najobľúbenejšie miesta – napríklad na večerný oddych?

Máme veľmi atypickú spálňu s členitým pôdorysom a šikminami stien – práve to je pre mňa veľmi útulné miestečko na relax. Pôvodné staré trámy máme po celej dĺžke podsvietené, čo ešte umocňuje celú atmosféru.

Prejdime teraz od podkrovného bývania k športu. Už teraz máte za sebou vskutku fenomenálnu športovú kariéru opradenú nespočetnými úspechmi. V samom úvode sme spomínali titul z MS vo vodnom slalome z roku 2006, no pozornosť si dozaista zaslúžia aj tituly majsterky Európy, víťazstvá v seriáli svetového pohára, skvelé umiestnenia z OH v Londýne a Rio de Janiero či ďalšie fantastické výsledky na prestížnych podujatiach. Ktoré z vašich športových úspechov radíte na najvyššie priečky?

Určite titul majsterky sveta, vtedy som bola ešte veľmi mladá a prekvapila som nielen súperky, ale aj samu seba. Veľmi si vážim aj svoje olympijské 4. a 6. miesto a rovnako aj víťazstvá v seriáli Svetového pohára, keď som niekoľko rokov ťahala víťaznú šnúru.

Za vašou bohatou športovou kariérou ste nedali bodku ani po narodení  dcérky Lívie. Rok 2020 mohol pre vás vyvrcholiť účasťou na olympiáde v Tokiu, no celosvetová situácia mnohým ľuďom výrazne skomplikovala životy – a to nielen po športovej stránke. Ako vnímate túto skutočnosť?

Beriem to ako jednu z vecí, ktorú v živote nedokážem ovplyvniť a jediná možnosť je prispôsobiť sa jej, prípadne z nej ideálne aj niečo pozitívne vyťažiť. To, že sa tento rok nesúťažilo a necestovalo, mi umožnilo v tréningu popracovať na mnohých veciach, na ktoré v bežnej sezóne nie je čas. Popritom som si užila aj viac času s rodinou a po dlhom období sa môj život trochu spomalil, čo bolo tiež príjemné.

Aké sú vaše športové ambície do budúcna za predpokladu, že by sa svet vrátil čoskoro opäť do normálu? Máte nejaké nesplnené ciele a sny?

Jedinou medailou, ktorá mi v kariére chýba, je tá olympijská, takže veľmi rada by som sa ešte raz na olympiádu kvalifikovala a pokúsila sa získať ju. V Rio de Janeiro 2016 mi ušla o vlások. Je to stále aj po tých dlhých rokoch veľká motivácia.

Mimochodom, keď už sme to v jednej z predošlých otázok načrtli, čo pre vás znamená byť matkou? Aké sú to pocity?

Naša dcérka má dva a pol roka a odkedy sa narodila, je to pre mňa to najkrajšie životné obdobie. Veľmi si to užívam. Tá detská úprimnosť a láska, ktorú malé stvorenia rozdávajú naokolo, sa nedá ničím nahradiť.

Nie je náročné skĺbiť športový život s tým súkromným? Ako to vníma vaša dcérka?

Je to veľmi náročné, predovšetkým časovo. Šport na profesionálnej úrovni si vyžaduje veľa času a dieťa, samozrejme, tiež. Takže na oddych a regeneráciu nezostáva veľa priestoru. Ale vďaka dobrému „timingu“ to zvládame. Myslím si, že máme bezproblémové dieťa. Odmalička je zvyknutá na cestovanie, nové prostredie a nových ľudí.

Užívate si s rodinkou spoločné chvíľky najradšej na „športových cestách“ alebo v pohodlí vášho podkrovného bytu?

Toto sú dve veci, ktoré sa dokonale dopĺňajú. Keď sme už unavení zo života v cestovnej taške, tak máme obrovskú radosť, keď zaparkujeme na nejaký čas doma. Na druhej strane, naším životným štýlom bolo dlhé roky cestovanie, takže mám veľmi rada, keď môžeme niekam vyraziť a niečo nové zažiť.

Akú radu by ste dali na záver nielen všetkým nadšencom podkrovných priestorov, ale tiež milovníkom športu a šťastným rodičom?

Užívajte si rovnováhu medzi prácou a oddychom, buďte viac času so svojimi deťmi, zoberte ich von športovať. Pohyb je najlepšia regenerácia pre našu myseľ, a to bez ohľadu na vek.