Do podkrovia vedie zdravá cesta – prečo si vybrať dvojpodlažný dom?

Zatiaľ čo po páde železnej opony začali v zástavbe namiesto svetlosivých kociek pribúdať pestrofarebné rodinné domy s červenými sedlovými strechami a obytnými podkroviami, v posledných 10 –15 rokoch badať opačný trend: Najmä v nových štvrtiach rastú ako huby po daždi domy s plytkejšími väzníkovými krovmi a bez možnosti zobytniť podkrovie. Tento trend začali majitelia jednopodlažných bungalovov obhajovať tvrdením, že ide o pohodlné a bezbariérové bývanie. Ako to vlastne je s bývaním v jedno- a viacpodlažných rodinných domoch?

Najväčší problém: schodisko?

Prívrženci jednopodlažných bungalovov sa radi oháňajú tvrdením, že dom si stavajú na celý život a raz, až budú starí, bude pre nich určite problémom prekonávať schody do podkrovia. Veď spolu so stúpajúcim vekom sa určite prihlásia aj choroby a kto bude potom chodiť po schodoch? Zabúdajú však pri tom na jednu podstatnú maličkosť, že ťažkosti s prekonávaním schodiska (okrem vážnych ochorení) majú najmä tí seniori, ktorí nemajú pohyb, a teda stratili kondíciu. Schodisko preto nie je prvkom, ktorého by sme sa mali obávať, naopak, mali by sme ho čím častejšie zdolávať, pretože nám tak pomáha udržiavať sa v kondícii.

Je všeobecne známe, že ľudia, ktorí sa pohybujú a doprajú si fyzickú záťaž, sú zdravší. Aj z toho dôvodu pred piatimi rokmi odštartovalo mesto New York kampaň „Spaľujte kalórie, nie elektrinu“, vrámci ktorej pobádalo obyvateľov viac chodiť pešo a využívať schody namiesto výťahov a eskalátorov. „Štúdia Harvardovej univerzity, ktorá na 10-tisícoch ľudí skúmala vzťah medzi fyzickou aktivitou a výskytom infarktu, priniesla zistenie, že muži, ktorí každý týždeň prekonali 20 až 34 poschodí (zruba 3 až 5 poschodí denne), mali až o 29 % menšie riziko infarktu,“ odôvodnila zámer lekárka Karen Lee, medzinárodná poradkyňa Svetovej zdravotníckej organizácie pre oblasť výstavby a jej vzťahu k verejnému zdraviu.

Z toho vyplýva, že schodisko nám len pomôže udržiavať si zdravého ducha v zdravom tele. Takýto pohyb je takisto dobrou prevenciou proti civilizačným chorobám, pretože:

• pozitívne vplýva na srdce aj krvný tlak,
• pomáha odbúravať zlý cholesterol,
• posilňuje svalstvo a celkové držanie tela,
• podobne ako iné fyzické aktivity nabíja organizmus endorfínmi, prirodzenými opiátmi, ktoré produkuje ľudské telo a ktoré človeku pomáhajú zvládať stres aj bolesť.

Možné riešenie

Určite v žiadnom prípade nechceme zatracovať jednopodlažné rodinné domy, ale bývanie na dvoch podlažiach jednej zastavanej plochy má omnoho viac výhod. Bývanie v podkroví má svoju nepopierateľnú atmosféru, ku ktorej prispievajú aj možnosti atraktívnych riešení dispozície či výhľadov do krajiny – tu vám pomôžu strešné okná.

Otázky možnej fyzickej indispozície možno vyriešiť zariadením jednej menšej miestnosti na prízemí. Táto môže slúžiť ako hosťovská izba pre prípadné návštevy a v prípade potreby môže poslúžiť aj ako spálňa pre člena rodiny, ktorý môže mať dočasné problémy s prekonávaním schodiska (zlomenina, operácia či vážne ochorenie). A v prípade našej prípadnej fyzickej indispozície vo vyššom seniorskom veku sa táto izba môže stať aj našou trvalou spálňou. A podkrovie nám skvele poslúži pre návštevy a vnúčatá.

Výhody jednoznačne prevažujú

Dom s obytným podkrovím ponúka výhody bývania na dvoch podlažiach. Podkrovie je nielen samo osebe atraktívne, ale je aj akousi oázou pokoja pre jednotlivých členov rodiny, ktorí si tu môžu vytvoriť svoj súkromný svet.

Okrem toho, stavba dvojpodlažného domu je investične menej náročná než stavba bungalovu, pretože pri rovnakej úžitkovej ploche máme prakticky len polovičnú základovú dosku a takisto strechu. O čo menšiu plochu zastaviate, o to viac priestoru vám zostane na terasu, záhradku, relaxačnú zónu či ihrisko pre vaše deti. Istou nevýhodou viacpodlažného domu môže byť, že rodičia (najmä matka) nemusia mať celkom pod kontrolou svoje deti. Aj preto je vítaná ešte jedna miestnosť alebo priestor na prízemí, kde sa môžu deti v kontakte s rodičmi hrať, resp. si písať domáce úlohy. Táto miestnosť môže poslúžiť aj v prípade choroby člena domácnosti, aby nebol odrezaný od rodiny.

Príbeh z praxe

Andrej býval s rodičmi na vidieku v typickom dome s takzvanou „áčkovou“ strechou, aké sa na tucty stavali koncom 60. rokov minulého storočia. Pôdorys domu bol 10 × 12 m a objekt mal bohato dimenzovanú neobývanú povalu. Keď sa Andrej zoznámil s Veronikou, aj tej učarila Andrejova podhorská obec, a tak postupne zmenili svoj pôvodný zámer kúpiť si byt v meste a dohodli sa, že zostanú bývať na dedine a v nevyužitom podkroví rodičovského domu si vybudujú nové bývanie. Stará krytina išla dole a dom dostal novú strechu so strešnými oknami a pod ňu zateplené presvetlené podkrovie, kde si mladá rodina vybudovala svoje nové bývanie. Rodičom zostalo prízemie, ktorého sa rekonštrukcia síce takmer nedotkla, ale dom dostal nové kvalitné okná a zateplenú fasádu. Takže, polepšilo sa aj rodičom. A mladá rodina? Tá si užíva bývanie v rodinnom dome. Majú už 8-ročného syna a čakajú ďalší prírastok. Bývanie pod strechou by s ničím nemenili.