Ako vzniklo strešné okno?

Bývanie pod šikmou strechou dnes berieme ako samozrejmosť. Kedysi však boli tieto priestory neobývateľné pre nedostatok svetla a čerstvého vzduchu a používali sa len na skladovanie. Zmena nastala po druhej svetovej vojne. Kvôli nedostatku bytov a domov a so vzrastajúcim dopytom prišli aj technologické vylepšenia a patent dánskeho inžiniera, ktorý vymyslel otváravé strešné okno. Jeho cesta za úspechom je ako vystrihnutá z magazínov o vizionárskych podnikateľoch.

Prvé strešné okno naprojektoval Villum Kann Rasmussen, ktorý sa narodil v roku 1909 na dánskom ostrove Mandø. Aj fakt, že Severania trpia nedostatkom prirodzeného svetla, ktoré má veľký význam na ľudský organizmus, určil jeho životnú cestu. Vyštudoval Polytechnický inštitút v Kodani, dnes známy ako Technická univerzita, a pretože ho nenapĺňala práca predajcu práčok a bojlerov, začal sa venovať výrobe okien. A to aj napriek tomu, že Európa bola zmietaná druhou svetovou vojnou. V roku 1941 založil spoločnosť na výrobu svetlíkov, svetlovodov a strešných okien. Svoj sen si mohol splniť vďaka pôžičke od svokra a predaju vlastného automobilu. Tak vznikla v Kodani spoločnosť V. Kann Rasmussen & Co.

Spojenie svetla a vetrania

Dnešné impérium, ktoré rodinu Rasmussencov radí medzi desiatku najbohatších dánskych rodín, malo pôvodne podobu jedného hangára. Po druhej svetovej vojne ľudia rekonštruovali poničené domy a dovtedy nevyužívané priestory sa začali meniť na obytné. S dopytom prišiel aj nápad presvetliť podkrovia a zmeniť ich na zdravé bývanie a miesto pre spokojný život.

Prvé strešné okno si dal Villum Rasmussen patentovať v roku 1942 a novovzniknutému svetlíku dal názov VELUX. Toto meno vzniklo spojením slov ventilation (ventilácia) a latinského lux, ktoré označovalo svetlo. Dostatok svetla a závan čerstvého vzduchu boli už vtedy označované za dva hlavné atribúty zdravého bývania. Reagoval ním na potrebu architektov, požadujúcich strešné okná, do ktorých by nezatekalo a ktoré by nehrdzaveli.

Inžinier denného svetla s množstvom patentov

Prvou zákazkou V. Rasmussena bola zasklená strecha mlyna na trenie ľanu neďaleko Aarhusu. Za prelomovú však môžeme považovať dodávku strešných prvkov pre budovu školy v Slagelse. Práve na nej bolo prvýkrát použité strešné okno v podobe, v akej ho poznáme dnes. Tieto prvé strešné okná boli osadené bez použitia tmelu, len s jednoduchou sklenenou tabuľou a pásikom tesnenia. Až neskôr bola pridaná ďalšia tabuľa skla. V roku 1945 prišiel dánsky inžinier s prevratným okenným patentom – vyvinul prvý otočný záves. Umožňoval otvárať okno po jeho vodorovnej osi.

Koncom 40. rokov firma expandovala, najskôr do Švédska a Anglicka, a vznikol model firmy prospešnej aj pre spoločnosť. Zo všetkých nápadov, ktoré si V. Rasmussen nechal patentovať, patrí práve strešné okno k jeho najúspešnejším. Mimochodom, tých patentov bolo až 55. V roku 1952 pribudlo do portfólia firmy prvé vertikálne okno a tiež prvá pobočka v zahraničí – v Nemecku. Ako raz vynaliezavý Dán zo žartu povedal, takmer vo všetkom je nepoužiteľný, teda okrem dobrých nápadov. Sám seba označoval za inžiniera denného svetla.

Svetové impérium na výrobu strešných okien

Villum Kann Rasmussen zastával myšlienku, že človek má len určitú spotrebu a prebytok by mal využiť na vykonanie niečoho dobrého. Aj preto vznikla nadácia Villum Fonden, ktorá sponzoruje množstvo neziskových projektov. Po tom, čo značka Velux ovládla starý kontinent, usadila sa v 70. rokoch aj v Spojených štátoch a Kanade a do konca 90. rokov sa impérium rozrástlo i do Ázie, Austrálie a na Nový Zéland.

K oknám pribudli doplnky na tienenie, od roliet po vonkajšie žalúzie a dokonca elektrické okná, ktoré využívajú energiu zo strešných solárnych panelov. Villum mal so svojou manželkou Bodil štyri deti, ktoré dnes stoja na čele nadácií. Syn Lars je v čele VKR Holdingu, pod ktorý firma spadá. Spoločnosť má obchodné zastúpenie vo viac ako 40 krajinách sveta a osobný príbeh dánskeho inžiniera Rasmussena zmenil bývanie miliónov ľudí po celom svete.