Nedávno sa v zahraničnej tlači objavil zaujímavý článok Klimatizácia je ďalšou veľkou hrozbou pre svet, ktorý si všimli aj niektoré naše médiá. Jeho autor, americký žurnalista Chris Bryant (komentátor Bloomberg Opinion), ponúkol zaujímavé porovnanie: Zatiaľ čo až 90 % Američanov vlastní klimatizáciu, v Nemecku sú to iba 3 % populácie. Je klimatizácia naozaj taká potrebná? 

Autor súčasne vyslovuje obavu, či aj v Nemecku nakoniec neprerazí americký pohľad na vec, ktorý neberie ohľad na dopady na životné prostredie a na otepľovanie ovzdušia. Ako je známe, mnohí Američania na čele so svojím prezidentom sú presvedčení, že klimatické zmeny nesúvisia s ľudskou činnosťou. Naopak, Chris Bryant varuje, že súvislosť tu je a čím bude výkonnejšia klimatizácia (v dome), tým bude horšia klíma (na našej planéte). Pretože stúpajúci dopyt po klimatizácii bude iba zvyšovať dopyt po elektrickej energii, čo môže začarovaný kruh ešte zhoršiť. Je teda na mieste otázka: Dokážeme stavať domy, ktoré nebude treba umelo chladiť, a pritom v nich bude prijateľná klíma? 

Požiadavky dobrého projektu 

Ľudia, túžiaci po novom bývaní v rodinnom dome, sa často intuitívne rozhodujú pre nejaký projekt podľa toho, do akej miery si ich podmaní jeho vizualizácia. Energetická náročnosťorientácia na svetové strany, či zasadenie do existujúcej krajiny nehrajú pre mnohých žiadnu rolu. 

Našťastie, legislatíva Európskej únie, ktorú preberajú aj jej členské štáty, počíta s postupným znižovaním energetickej náročnosti budov. Začalo to sledovaním tepelných strát v zimnom období a ich postupným znižovaním až na úroveň tzv. pasívneho štandardu (15 kWh/m2/rok), kde domy nie sú takmer vôbec odkázané na externý zdroj vykurovania a prakticky si vystačia s pasívnymi ziskami tepla. Kvalitné zateplenie obvodového (a strešného) plášťa je však už minimálne polovičným úspechom v boji proti prehrievaniu budov v letnom období.  

Viete o tom, že? 

V celosvetovom meradle spotrebujú stavby až 20 % celkovo vyrobenej elektrickej energie a chladenie je približne o 100 % drahšie ako kúrenie.

Vyriešiť treba ešte otázku prehrievania okennými otvormi. Toto však musí riešiť dobrý, resp. kvalitný projekt. Ten už vo svojom princípe musí počítať s tým, že v zime sú slnečné zisky pre dom požehnaním, zatiaľ čo v lete môžu byť doslova nešťastím. Dobrý projekt musí mať primerané strešné presahy, aby mu nízke zimné slnko prinášalo slnečné zisky a v lete, keď je vysoko nad obzorom, bolo dostatočne odfiltrované. V prípade strešných okien je výdatným pomocníkom a dnes už nevyhnutnosťou kvalitné exteriérové tienenie 

Dobrý projekt by mal počítať aj s prirodzeným prúdením vzduchu s možnosťou vetrania objektu vždy od tej strany, ktorá nie je práve vystavená agresívnemu slnečnému žiareniu. Dobrý projekt nemá okná jednostranne orientované na jednu stranu a pokiaľ je to už nevyhnutné z dôvodu urbanistického, má pripravené ďalšie podporné riešenia, aby sa objekt neprehrieval, trebárs externé žalúzie aj na fasádne okná, alebo „akumulačné jadro“ vo forme masívnej vnútornej steny z betónu či nepálenej tehly. Dobrý projekt je naozaj možné vymyslieť tak, aby nám poskytol klimatizáciu zadarmo. 

Pohľad do minulosti

Skúsenosti a tradície (dnes by sme povedali know-how) v oblasti stavania sa kedysi dedili z pokolenia na pokolenie. Keď sa mladá rodina chcela osamostatniť, od svojich rodičov vedela, že dom by mal stáť na mieste, kde bude vodný zdroj, kde naň nebude pražiť priame slnko, ani ho nebudú bičovať silné vetry 

Vedeli, že pozitívny vplyv na klímu v objekte má aj existujúca vegetácia. Staré domy preto zvykli mať pri sebe aj nejaký vysoký listnatý strom, ktorý v lete vytváral príjemnú tôňu a dokonca zadržiaval prirodzenú vlhkosť. Koruna stromu chránila dom počas leta pred prudkým žiarením a keď na jeseň lístie opadalo, prepustila k fasáde slnečné lúče. Dedinské dvory neboli v minulosti vydláždené (tobôž nie vybetónované) ako dnes. Okrem chodníka vedúceho na podstienku bola v okolí obydlia už len tráva, ktorá nielenže prijímala a zadržiavala vodu (čo dlažba ani betón nespravia), ale zároveň neakumulovala teplo. Nie je načase pripomenúť si múdrosť našich predkov? 

Novostavba

Pri novostavbách, pokiaľ si vyberieme vhodný projekt a dodržíme súčasné platné normy, určite dokážeme odfiltrovať slnečné žiarenie pomocou exteriérových žalúzií do takej miery, že klimatizácia nebude nutná. Súčasné normy sú na elimináciu tepelných strát objektov v zimnom období nastavené do takej miery, že pri kvalitne zateplenom obvodovom a strešnom plášti nám cezeň nemôže ani v letnom období preniknúť teplo z exteriéru do interiéru.  

Stavebníci dnes bez rozmyslu reagujú na prvé horúce leto inštaláciou klimatizácie. A pritom stačilo najskôr porozmýšľať, ako zatieniť okná počas leta. Takisto pomôže, ak v noci objekt riadne vetráme a cez deň okná pozatvárame. Architekti, ktorí projektujú budovy s ohľadom na vytvorenie ideálnych podmienok v interiéri, už s exteriérovým tienením automaticky počítajú, takže je už súčasťou projektovej dokumentácie. 

Rekonštrukcia 

Pri revitalizácii objektov s cieľom vytvoriť nové bývanie v podkroví už mnohí stavebníci pochopili, že sa neoplatí podceniť hrúbku zateplenia. Zatiaľ čo v súčasnosti sa strešný plášť zatepľuje až 40 cm minerálnej vlny, pred 20 rokmi to bolo iba 16 – 18 cm pri zateplení medzi krokvy. Pri správnej montáži a dodržaní vzduchových (prevetrávacích) medzier nepredstavuje spomenutá hrúbka 16 – 18 cm žiadnu katastrofu, najmä, ak sú strešné okná tienené exteriérovými žalúziami. Mnohí svojpomocní realizátori však používali (a ešte stále dávajú!) iba 10 – 12 cm minerálnej vlny, pričom sa čudujú, že teploty v prehriatom podkroví atakujú 35 °C. 

Keď stavajú dvaja, ale výsledok nie je rovnaký

Po roku 1989 dorazil na Slovensko boom domov s obytným podstreším. Na ten nadviazali aj tisíce stavebníkov, ktorí sa rozhodli, že zobytnia podkrovia už existujúcich jednopodlažných domov. Klasickým príkladom je rodina zo stredného Slovenska, ktorá obývala podpivničený dom so šikmou strechou s pôdorysom 9 x 12 m, postavený v roku 1965.  Keď sa dospelý syn Peter rozhodol v roku 2000 ostať po svadbe v dome s rodičmi, spolu s otcom sa pustili do zateplenia podstrešia a vybudovania nového bývania pre mladú rodinu. Petrov o dva roky mladší brat Milan si z opačného konca rodičovskej parcely už staval katalógový dom s pôdorysom 8,5 x 9,5 m – takisto s obytným podkrovím.

Zatiaľ čo Milan sa zodpovedne pridržiaval projektu (v tom čase bolo štandardom 18 cm minerálnej vlny medzi krokvy), dodržal predpísané vrstvy a medzery, ako mu určoval projekt, Peter s otcom Milanovým postupom neverili a vydali sa svojou cestou. Izoláciu dali polovičnú, vzduchové medzery nedali žiadne, s parozábranou to bolo tiež všelijako. Dnes má mladší Milan v lete v podstreší prijateľnú teplotu, starší Peter preklína, že sa tiež nepustil radšej do novostavby. Peter uvažuje o klimatizácii, avšak, manželka je proti, že budú „páliť“ veľa elektriny.

Čo môže Peter ešte skúsiť spraviť, aby znížil nepríjemne vysokú teplotu v podkroví? V prvom rade by si mal nechať namontovať exteriérové žalúzie na strešné okná. Keďže strechu má plechovú, môže v druhom kroku na krytinu aplikovať špeciálny náter, odrážajúci slnečné lúče. Na trhu taký existuje, úspešne bol použitý aj na veži bratislavského Letiska M. R. Štefánika. V súčasnosti má Peter v podkrovnom byte počas leta bežne 30 až 35 °C a so stavom, samozrejme, nie je spokojný. S uvedenými úpravami by mu mohla teplota v lete klesnúť minimálne o 5 °C a nemusel by uvažovať nad klimatizáciou.

Obytné podkrovie a dobrá klíma 

Obytné podkrovie je zvlášť náchylné na prehrievanie. A to cez plášť, ako aj cez okná. Kvôli zachovaniu príjemnej klímy v lete je vhodné strešné okná v podkroví orientovať na východ a sever, pri sklených plochách orientovaných na juh a západ treba zasa nutne počítať s exteriérovým tienením. Kvalitné exteriérové tienenie dokáže eliminovať slnečné žiarenie natoľko, že aj v podkroví bude dobrá klíma bez potreby dodatočného chladenia. Nutnosťou je však aj kvalitne tepelne odizolovaný strešný plášť. K príjemnej klíme v podstreší určite pomôže aj prúdenie vzduchu. Je však poctivé povedať, že aj v kvalitne zaizolovanom a zatienenom podkroví môže byť vnútorná teplota o približne 2 až 3 °C vyššia než na prízemí. Stále však taká, že si nebude vyžadovať umelé ochladzovanie, takže „klimatizácia“ bude naozaj zadarmo. 

Pár myšlienok na záver

  • Než sa rozhodneme pre umelé chladenie interiéru, najskôr si zvážme, čo všetko sa dá spraviť pre to, aby sa interiér neprehrieval. 
  • Klimatizačné jednotky presúvajú teplo z budov do exteriéru, čo je tiež jedným z dôvodov, prečo sa mestá (kvôli väčšej koncentrácii klimatizovaných budov) rýchlejšie otepľujú.   
  • Klimatizácia je reálnou hrozbou pre svet, pretože zvýšené nároky na výrobu elektriny spôsobia opäť len ďalšie oteplenie. 
  • Dobrý projekt, správne vymyslený a s efektívnym tienením, je zárukou toho, že nebudeme nútení náš dom umelo ochladzovať.