Názov článku znie možno až príliš vážne, ale ak ho dočítate do konca, zistíte, že sme vám túto, na prvý pohľad zložitú problematiku vysvetlili zrozumiteľne, bez zbytočných krkolomných odborných termínov a že sa v aktuálnej verzii smernice budete schopní rýchlo orientovať. Tak poďme na to.

Kam sa od roku 2002 smernica posunula?

Trend o energetických úsporách budov bol nastolený ešte v roku 2002, keď bola po prvýkrát vydaná smernica o energetickej náročnosti budov (EPBD). O osem rokov neskôr, v roku 2010, bola prepracovaná, prvýkrát sa v nej objavil napríklad termín „nearly Zero Energy Building“, teda definícia budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Nuž, a v júni 2018 sa menila opäť – jednak kvôli výsledkom analýz, ktoré preukázali, že niektoré nariadenia neboli také efektívne, ako sa plánovalo, a samozrejme aj kvôli dynamickým zmenám a inováciám, akými sú smart technológie či elektromobilita.

Predchádzajúca verzia smernice riešila nové stavby, teda tie, ktoré sa ešte len stavať budú, jej aktualizovaná verzia však kladie dôraz aj na tie už postavené. A čo je teda najvýraznejšou zmenou? „Dívať sa na budovu komplexne, to znamená nielen na fasádu, na to, či je budova zateplená, ale aj na celkové technické vybavenie a systémy a tiež na kvalitu vnútorného prostredia“, uvádza profesor Karel Kabele, ktorý pôsobí na pražskej ČVUT a je autorom knihy Energetické a ekologické systémy.

Čo sa vlastne mení?

Pojem technický systém budovy sa rozšíril o miestnu výrobu elektrickej energie a systémy automatizácie a kontroly. Tie sú ďalej vymedzené ako systémy pozostávajúce zo všetkých softvérov, produktov, inžinierskych služieb, ktoré majú v konečnom dôsledku prispieť k automatickému riadeniu alebo uľahčeniu manuálneho ovládania. Novú definíciu si vyslúžil i „zdroj tepla“, ktorý je klasifikovaný ako časť vykurovacej sústavy. To zrejme narobí miernu šarapatu, keďže podľa tohto nie je ani klasický solárny kolektor považovaný za zdroj tepla. Podobne je na tom aj pojem „vykurovacia sústava“, ktorý možno rozpúta búrlivú diskusiu medzi kúrenármi a vzduchotechnikmi, keďže je definovaný ako kombinácia prvkov, potrebných pre vnútornú úpravu vzduchu, pri ktorej sa zároveň zvyšuje teplota. A v neposlednom rade sa v novelizovanej smernici upresňuje aj rámec pre výpočet energetickej náročnosti budov.

Novinky odrážajúce technologický vývoj

Novinka smernice súvisí s elektromobilitou – nové, ale i renovované (nie však obytné) budovy, teda kancelárske budovy, supermarkety a pod., ktoré disponujú viac než 10 parkovacími miestami, budú musieť mať nainštalovanú minimálne jednu dobíjaciu stanicu a kabeláž pre prípadnú dodatočnú inštaláciu ďalšej stanice na každých 5 parkovacích miest. V prípade obytných budov, nových i renovovaných, ktoré majú viac než 10 parkovacích miest, teda napríklad hotely či bytovky, musia mať kabeláž pripravenú pre každé parkovacie miesto.

Po novom sa bude klásť dôraz aj na automatizáciu budovy, v súvislosti s ktorou sa zavádza nový ukazovateľ SRI, tzv. indikátor pripravenosti na inteligentné riešenia (smart readiness indicator). Smernica odporúča inštaláciu samoregulačných zariadení na reguláciu teploty v každej miestnosti a aby boli všetky budovy (okrem obytných) od roku 2025 vybavené systémom automatizácie budovy.

TIP 

Príkladom inteligentného riešenia diaľkovo ovládaných okien, roliet a žalúzií je VELUX INTEGRA®. Na kontrolu a reguláciu vnútornej klímy slúži jednotka VELUX ACTIVE, ktorá automaticky otvára alebo zatvára elektricky ovládané strešné okná a rolety, pretože si vie odmerať vlhkosť, teplotu a hladinu oxidu uhličitého v domácnosti.

Aké sú ciele a očakávané výsledky?

Aktuálna verzia smernice 2018/844/EU si stanovila niekoľko dlhodobých cieľoch, prvý z nich sa týka znižovania emisií skleníkových plynov – v roku 2030 by sa ich malo vyprodukovať o 40 % menej než v roku 1990. V súvislosti s týmto cieľom sa odporúča (mimo iného) budovať zelené strechy, steny či strešné záhrady.

Ďalší cieľ súvisí s faktom, že za 36 % všetkých emisií môžu budovy. Zámerom je teda vytvoriť v Európe do roku 2050 udržateľný, energetický, dekarbonizovaný systém, akúsi bezuhlíkovú spoločnosť. Ďalšou snahou v dlhodobom horizonte je zmierniť energetickú chudobu – ide o pomerne nový pojem, ktorého výskyt by sme očakávali skôr v rozvojových krajinách, no v Európe je 50 až 125 miliónov obyvateľov, ktorí si nemôžu dovoliť tepelný komfort, a teda trpia energetickou chudobou. A posledná dôležitá vec – podiel energie z obnoviteľných zdrojov by mal predstavovať v roku 2030 v EÚ 32 %.

TIP 

Riešením tepelnej úspory, energetickej úspory a kvalitnej izolácie je strešné okno VELUX s trojsklom. Chráni interiér pred vonkajším chladom a zároveň vnútri udržiava teplo.

Čo to znamená pre domácnosti a pre stavebníkov?

Niekomu sa môže zdať, že ďalšie zmeny v smerniciach sú len záťažou, a to nielen z hľadiska času, ale aj rozpočtu. Z dlhodobého hľadiska sú nevyhnutnosťou jednak pre životné prostredie, no prinášajú množstvo výhod pre stavebníkov aj pre domácnosti. Nosným elementom a kľúčom k úspechu sú obnoviteľné zdroje, či už zo solárnych termických a fotovoltických panelov, prečerpávaním energie zo zeme a vzduchu, z dreva či biomasy.

Elektrická energia, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov, zníži náklady na energiu aj v domácnostiach, ale aj v podnikoch. Dokonca, domácnosti, ktoré sa rozhodnú vyrábať energiu pre svoju spotrebu vďaka obnoviteľným zdrojom, napríklad pomocou strešných solárnych panelov, budú oslobodené od nákladov alebo poplatkov spojených so spotrebou energie. Okrem toho chce štát poskytovať príspevok na novostavby rodinných domov s takmer nulovou spotrebou energie.

Výhody a ústupky sa dostavia aj na strane stavebníkov vďaka trhovo orientovaným podporným systémom – ak sa rozhodnú zaviesť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, umožnia sa im skrátené postupy vydávania povolení a proces zjednodušia aj metódy jednotného kontaktného miesta.

Smernica EPBD 3 vyšla v júni 2018 a má 20 mesiacov na to, aby bola implementovaná do predpisov, t. j. do konca marca 2020 – odvtedy sa z nej musí vychádzať pri každej výstavbe i rekonštrukcii.