Trápia vás bolesti hlavy alebo migréna? Možno za to môže zlá kvalita vzduchu, nedostatočné vetranie a prekročené hodnoty CO2 v miestnostiach, v ktorých sa zdržiavate najviac. Zoznámte sa so skratkou ppm. Pomáha pochopiť, prečo z niektorých izieb a priestorov odchádzame unavenejší, než by sme mali.

Žijeme v dobe, ktorá vyžaduje dobre izolované obaly budov zateplením, ale i ďalšie opatrenia znižujúce energetickú náročnosť. Ideálne je, ak je čo najviac vzduchotesne uzatvorený celý obvodový plášť, lebo je to cesta k tomu, aby nijaké teplo nevyšlo nazmar.

Chemický priemysel však neustále prichádza s novými materiálmi a produktmi, ktoré sa stávajú súčasťou stavebných hmôt, vybavenia i zariadenia budov určených na dlhodobý pobyt nás ľudí. Ak si potom omylom spojíme myšlienku o úspore energií, hlavne v zimnom období, s obmedzením vetrania – aby drahé teplo neunikalo –, koledujeme si o problém.

Kvalita vzduchu v domácnosti

Vnútorné ovzdušie budov znečisťujú najmä tri skupiny látok:

  • chemické znečisťujúce látky,
  • biologické znečisťujúce látky,
  • jemné prachové častice.

Uvoľňujú sa zo stavebných hmôt a zo zariadenia nehnuteľností (nábytok, podlahové krytiny, náterové hmoty a povlaky a pod.) alebo majú pôvod v absolútne bežných činnostiach človeka, ku ktorým patrí pohyb a následná tvorba a vírenie prachu.

Vzduch znečisťuje i doprava, kúrenie tuhými palivami, používanie plynových spotrebičov, postreky v záhradách a na poliach, ale aj grilovanie, pálenie sviečok či vonných tyčiniek, fajčenie, používanie osviežovačov vzduchu, dezodorantov, kozmetických prípravkov, akými sú laky na nechty či vlasy, používanie čistiacich prostriedkov atď. Veľakrát si to všetko nosíme do domácnosti sami. Nezdravé drobné častice vznikajú vo vlhkých priestoroch – ide o plesne, roztoče a ďalšie mikroorganizmy.

Vplyv na zdravie

Účinky cudzorodých látok v ovzduší v obytných priestoroch sa môžu prejaviť v závislosti od ich druhu:

  • podráždením horných dýchacích ciest, očí, nosa, hrdla, prípadne pokožky,
  • zvýšenou únavou,
  • bolesťami hlavy aj bolesťami v oblasti srdca,
  • nevoľnosťou,
  • poškodením pľúc, prepuknutím astmy,
  • dráždením centrálneho nervového systému (prejavuje sa to aj únavou, predĺžením reakčného času, závratmi, stratou rovnováhy, v ťažších prípadoch kŕčmi, triaškou, poruchami videnia, dokonca až stratou pamäti).

Na vznik prvých prejavov viacerých zdravotných problémov stačí aj krátkodobé vystavenie sa znečisťujúcim látkam. Dlhodobé pôsobenie niektorých látok v ovzduší môže mať vplyv na genetické zmeny, pričom mnohé látky majú karcinogénne účinky alebo môžu spôsobiť okamžitú smrť.

Čo sa skrýva za skratkou ppm

V súvislosti s koncentráciou škodlivín v ovzduší ste sa už možno stretli so skratkou ppm (z anglického parts per million). Označuje jednu milióntinu, teda množstvo jednej častice určitej látky na milión iných častíc. Pre zaujímavosť, meria sa tak napríklad aj množstvo fluoridov v zubných pastách a ústnych vodách. I koncentráciu oxidu uhličitého (hodnoty CO2 v miestnosti) meriame v ppm. Na to, aby sme rýchlo získali presné výsledky, potrebujeme vhodný merací prístroj. Tie dnešné majú merací rozsah 0 až 10-tisíc ppm s rozlíšením 1 ppm.

Čísla, ktoré treba mať na zreteli

Štatistiky uvádzajú, že približne tri štvrtiny obyvateľstva strávia v budovách denne viac ako 90 percent svojho času. V dlhodobom meradle sa kvalita vnútorného prostredia v našich domovoch zhoršuje. V bežnej domácnosti sa vo vzduchu nachádza až 50 látok, ktoré majú negatívny dosah na zdravie. Ich vplyv sa zosilňuje, keď je interiér nedostatočne vetraný.

Človek za normálnych okolností vdýchne 10- až 20-tisíc litrov vzduchu za deň, čo predstavuje 7 až 14 litrov vzduchu za minútu. Pri fyzickej záťaži toto množstvo stúpa niekoľkonásobne. Deti vdychujú menšie množstvá vzduchu, no vzhľadom na ich veľkosť je to v porovnaní s dospelým človekom približne dvojnásobne viac. Tento fakt, ale aj väčšia zraniteľnosť detí sú spoluzodpovedné za ich zvýšenú náchylnosť na poškodenie zdravia. Celkovo človek potrebuje 25 m3 čerstvého vzduchu za deň.

Meranie CO2 v miestnosti

Subjektívne hodnotenie kvality vzduchu je nespoľahlivé. Naopak, ppm je výborný indikátor. Koncentrácia oxidu uhličitého, teda „vydýchanosť“ vzduchu vo vnútorných priestoroch, fascinovala v 19. storočí bavorského lekára Maxa von Pettenkofera (1818 – 1901). Zistil, že množstvo CO2, produktu látkovej premeny, závisí aj od fyzickej aktivity. V bdelom stave ho dospelý človek vyprodukuje asi 16 litrov za hodinu.

Na základe výskumov zároveň stanovil, že maximálne prípustné množstvo CO2 je 0,1 objemových percent, čo je ekvivalent 1 000 ppm. Bezpečná hodnota koncentrácie CO2 je 700 ppm.

Čo sa deje pri prekračovaní bezpečnej hodnoty CO2 v miestnosti?

  • Pri obsahu CO2 nad 1 000 ppm dochádza u ľudí k únave a nesústredenosti (negatívne príznaky pri takto zvýšenej koncentrácii pociťuje približne 20 % populácie).
  • Pri hodnotách nad 2 500 ppm sa znižuje sústredenosť a nastupuje ospalosť.
  • Pri hodnotách nad 4 000 ppm prichádzajú bolesti hlavy.
  • Pobyt v uzatvorených priestoroch s vyššími hodnotami obsahu CO2 už predstavuje vážne zdravotné riziká.

Primeranú hodnotu koncentrácie CO2 v priestoroch, v ktorých sa zdržiavajú ľudia, je možné zabezpečiť len dostatočným vetraním alebo riadenou výmenou vzduchu – rekuperáciou.

Ako často treba vetrať?

V bežnom byte s rozlohou cca 75 m2 je potrebná dôkladná výmena vzduchu trikrát denne. V spálni, v ktorej spia dvaja až traja ľudia pri zatvorenom okne, sa hodnoty koncentrácie CO2 dostanú až nad hranicu 2 500 ppm. Preto je také dôležité vetrať.

Na pamäti treba mať aj to, že CO2 nie je jedinou znečisťujúcou látkou v ovzduší. Ako sme spomenuli v úvode článku, v uzatvorených priestoroch sme atakovaní koktailom chemických, biologických a prachových častíc.

Syndróm chorých budov

V angličtine sick building syndrom – SBS. Hovoríme o ňom vtedy, keď sa viac ako pätina užívateľov budovy sťažuje na diskomfort a zdravotné problémy, ktorých príznaky pretrvávajú dlhšie ako dva týždne, pričom veľká časť z nich mizne po opustení priestorov budovy.

Už v roku 1980 odborníci Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zachytili, že vo viac ako 30 % novopostavených alebo zrekonštruovaných budov ich obyvatelia pociťovali ťažkosti, ktoré sú pre tento syndróm typické. Bolesť hlavy, únava, suchá pokožka, sucho v krku, podráždenie a slzenie očí atď. Riešenie?

Problém spojený so zvýšeným znečistením ovzdušia v obytných a pracovných priestoroch sa dá zmierniť či dokonca odstrániť pravidelným nárazovým vetraním, vybavením stavieb oknami so zabudovanou mikroventiláciou, resp. vhodne navrhnutým systémom výmeny vzduchu za použitia rekuperácie tak, aby nedochádzalo k tepelným stratám. Len v dostatočne vetranom priestore môže človek dlhodobo zdravo žiť a podávať očakávané výkony.

Čo je dobré zapamätať si v súvislosti s kvalitou vzduchu a so skratkou ppm?

  • Zdravo žiť sa dá len v dobre vetraných priestoroch.
  • Syndróm chorých budov je jav, ktorý sprevádza novostavby postavené v nízkoenergetickom štandarde, kde sa v ovzduší v uzavretých priestoroch nachádza veľké množstvo škodlivých látok.
  • V súvislosti s koncentráciou škodlivých látok v ovzduší sa stretávame s jednotkou ppm, ktorá označuje jednu milióntinu, teda množstvo jednej častice určitej látky na milión iných častíc.
  • Vysoká koncentrácia škodlivých látok či CO2 v ovzduší sa dá vhodnými opatreniami výrazne znížiť. Princípom je zabezpečenie dostatočného prísunu čerstvého vzduchu do uzatvorených priestorov.
  • Pravidelnú výmenu vzduchu dnes zabezpečujú aj inteligentné technológie, ktoré monitorujú kvalitu vnútorného prostredia a riadia napríklad vetranie strešnými oknami, aby na to nebolo treba myslieť.

Cenné rady o zateplení a výmene okien od odborníka.

Získajte konzultáciu