Ak sa pýtate, prečo máte také veľké faktúry za energie, potrebné na výrobu tepla vo vašom rodinnom dome, tak potom sa my pýtame vás, čo ste urobili pre to, aby ste za prípravu tepla platili menej? A aké sú vaše užívateľské zlozvyky? Pretože aj tie výrazne ovplyvňujú spotrebu energií.
Obvyklé spôsoby vykurovania a ich finančná výhodnosť
Ak vychádzame z modelovej situácie, že hovoríme o vykurovaní rodinného domu (v našom prípade dvojpodlažného), máme spravidla tieto možnosti:
- teplovodné radiátorové, resp. podlahové kúrenie, pričom kotol môže byť na plyn, tuhé palivo (drevo, uhlie, pelety a pod.), avšak aj na elektrinu,
- elektrické rohože a fólie pre priamovýhrevné a poloakumulačné podlahové kúrenie,
- elektrické priamovýhrevné konvektory a infražiariče,
- tepelné čerpadlo, napojené napríklad na teplovodný systém, avšak aj teplovzdušné tepelné čerpadlo.
Rozumnou a stále hojne využívanou voľbou zvykne byť v súčasnosti plynové teplovodné podlahové kúrenie, kde náklady na palivo pri objekte s úžitkovou plochou 150 m2 môžu v energetickej triede A predstavovať okolo 600 eur za rok. (V nezateplenom objekte však aj dvojnásobne viac!) Ak by sme sa bavili iba o cene paliva, tak napríklad náklady na vykurovanie drevom sú zhruba polovičné, avšak, starosti minimálne trojnásobné. A pokiaľ zostaneme pri porovnávaní ceny samotného paliva, tak jedna kilowatthodina (kWh) tepla je pri vykurovaní elektrinou (elektrický kotol, rohože, infrapanely) asi 2,5-krát taká drahá, ako pri vykurovaní zemným plynom.
Majiteľ objektu v energetickej triede A1 s elektrickým vykurovaním a rekuperáciou však určite bude mať nižšie faktúry na teplo ako majiteľ rovnako veľkého, plynom vykurovaného, avšak nezatepleného domu. Najnižšie prevádzkové náklady bude mať určite tepelné čerpadlo, avšak investičné náklady sú také vysoké, že pri rodinnom dome v energetickej triede A1 bude jeho návratnosť minimálne 15 rokov.
Tepelná pohoda
Pod pojmom tepelná pohoda si každý zrejme predstaví niečo iné. Tepelnú pohodu v interiéri ovplyvňuje nielen teplota vzduchu, ale aj jeho prúdenie, vlhkosť a takisto hrúbka nášho oblečenia, či dokonca hrúbka nášho podkožného tuku. A dokonca aj to, či sme niečo konzumovali (stačí napríklad šálka teplého čaju). Darmo „vyšpičkujeme“ teplotu v obývačke na 26 °C, ak sme v tričku, bez ponožiek a dokonca nám ťahá popod dvere. Pritom zvýšenie interiérovej teploty o jeden stupeň Celzia predstavuje zvýšenie nákladov na kúrenie o približne 6 %.
Ak teda niekto zvýši teplotu v interiéri o 4 °C, minimálne o 24 % mu stúpnu náklady na vykurovanie. Za primeranú teplotu možno v jednotlivých miestnostiach považovať:
- kúpeľňa 22 – 23 °C,
- obývačka a denné izby 21 – 22 °C,
- toaleta 19 – 20 °C,
- spálňa 18 – 20 °C,
- komunikačné priestory 16 – 18 °C.
Ideálna vlhkosť v interiéri (ktorá výrazne vplýva na tepelnú pohodu) je približne 40 až 60 %. Máte na stene aj vlhkomer? Ak nie, určite si ho zadovážte. Môžete vďaka nemu odsledovať hodnoty vlhkosti vzduchu vo vašej domácnosti. Možno budete prekvapení, na aké vysoké cifry sa vyšplhajú.
Nebojme sa zasklenia
Nezanedbateľnú úlohu z hľadiska tepelnej pohody a energetickej bilancie objektu má aj správny návrh veľkosti a počtu okien. Tvrdenie, že veľké okná spôsobujú veľké úniky tepla, je obyčajným mýtom. Kvalitné strešné okno svojmu majiteľovi ponúkne viac tepelného zisku než tepelnej straty. Okenné zasklenia umožňujú prenikať krátkovlnnému slnečnému žiareniu do budovy a súčasne zabraňujú dlhovlnnému žiareniu unikať von z miestností. Pasívne solárne zisky takisto významne znižujú náklady na vykurovanie.
Čo je dobré vedieť na záver
- Ak je objekt kvalitne zateplený a vykurovací systém správne navrhnutý, nie je dôvod kombinovať v podkroví a prízemí rôzne typy kúrenia.
- Náklady na kúrenie ovplyvňujú aj užívateľské návyky (v niektorých prípadoch skôr zlozvyky). Takmer 40 % tepelných strát si obyvatelia domu dokážu spôsobiť sami, a to najmä prekurovaním, nesprávnym vetraním a svojvoľnými zásahmi do vykurovacieho systému.
- Zimomravejší členovia rodiny by sa mali radšej teplejšie obliecť, než šikanovať ostatných, že je potrebné zvýšiť interiérovú teplotu.
- Pokiaľ správne zaizolujeme náš objekt, šetríme nielen v zime, ale aj v lete, pretože počas letných horúčav nám nevzniká nutnosť miestnosti ochladzovať.
- Radiátorové a panelové sálavé kúrenia majú rýchly nábeh a minimálnu zotrvačnosť. Preto umožňujú nastavovať útlmové režimy, napríklad v noci, alebo keď sme v práci.
- Podlahové akumulačné kúrenia majú omnoho dlhšiu zotrvačnosť a takisto aj oveľa dlhší nábeh. Nastavovanie útlmových režimov pri tomto type kúrenia preto neprináša očakávaný efekt.
