Vyvarujte sa pri stavbe podkrovia chýb, ktoré vás môžu dlho mrzieť

Stavebné konštrukcie vytvárajú obal budovy na ochranu vnútorného prostredia pred poveternostnými vplyvmi. Ak nie sú správne navrhnuté a technicky zvládnuté, chlad, vietor, horúčavy a voda ovplyvnia architektúru aj využívanie interiéru. Na čo si dať pri budovaní podkrovia najväčší pozor, vysvetľuje architektka Ing. arch. Irena Dorotjaková. Postrehy z montáží strešných okien približuje Martin Masár, technický školiteľ spoločnosti Velux.

Podkrovie býva súčasťou veľkej časti budov na Slovensku – či už ide o rodinné, alebo bytové domy. Najlákavejšie na ňom sú atypické priestory a výhľady. Samotné pohodlie podkrovného bývania ovplyvňuje najmä sklon strechy a kvalita remeselnej práce na nej. Strecha so svojimi detailmi však prináša aj úskalia, ktoré môžu exkluzivitu bývania v podkroví znepríjemniť.

Ako pristupovať k premene povaly

Bývanie v podkroví možno získať novostavbou aj adaptáciou staršej strechy. Ak majú byť z povaly plnohodnotné priestory na život, treba podstrešie zaizolovať a zobytniť. Len ak sa rekonštrukciou nezmení strešná rovina, zásadne sa nezasiahne do konštrukcie krovu a streche zostane pôvodný tvar, dá sa zrealizovať tzv. vstavba.

Rozhodujúcu úlohu majú:

• statika celého domu (či znesie vyššie konštrukčné i prevádzkové zaťaženie),
• stav krovu (či nie sú trámy napadnuté červotočom),
• využiteľnosť podstrešných priestorov (či bude pod strechou aj po jej zateplení dostatok úžitkového a obytného priestoru a tzv. podchodná výška miestností aspoň 2,1 m),
• svetelné podmienky (či sa dá v jednotlivých miestnostiach docieliť dostatok prirodzeného svetla a tepelná pohoda, ku ktorej prispievajú aj strešné okná).

Čo si žiada nové podkrovie

Podobné je to pri novom podkroví. Aj pohodlie bývania v ňom ovplyvňuje sklon strechy (najlepší je aspoň 40-stupňový) spolu s výškou nadmurovky. Jedno i druhé môže zásadne zmenšiť podlahovú plochu bytu. V obytnej miestnosti so šikmými stropmi sa totiž do výmery miestností nezapočítavajú plochy so svetlou výškou menšou ako 1,3 m.

Čo najviac ohrozuje piatu fasádu?

O streche sa hovorí, že je piatou fasádou na dome. Má viacero citlivých miest, z ktorých môžu prameniť poruchy. Chyby obvykle identifikujeme ako praskliny, trhliny, sadanie, viditeľné bodové či kumulované plesne, zamokanie, kondenzáciu pár. Vlhkosť konštrukciu degraduje a môže ju až zboriť.

Vinou technologicky nesprávne odvedených alebo odfláknutých detailov konštrukcia prestáva plniť svoj účel, poškodzuje sa vzhľad architektúry, no najväčšie bremeno dopadá na majiteľa domu (a jeho peňaženku), keďže sa musí v záujme dostatočnej kvality bývania postarať o nápravu. Ktoré omyly pri budovaní podkrovia vedú k závažným a neraz ťažko odstrániteľným chybám?

1. Kľúčom je suché drevo

Konštrukcia krovu býva v našich končinách zväčša drevená. Prírodný materiál pracuje, preto rezivo, ktoré má byť použité na krov, musí mať za sebou proces schnutia. Na prevetrávané drevené konštrukcie možno použiť drevo s 20-percentnou vlhkosťou, vo všeobecnosti je najlepšie vybrať si čo najsuchšie.

Sušenie prebieha na vzduchu niekoľko mesiacov, niekedy aj rokov, pričom praskanie a krútenie je do istej miery prirodzený proces, ktorý ho sprevádza. Dôležité je mať ho pod dohľadom. Dosahuje sa to tým, že schnutie stavebného reziva, hranolov a trámov prebieha v kontrolovaných podmienkach.

2. Pozor na vodu a tepelné mosty

Stavebníci považujú za najväčšieho nepriateľa stavby vodu. Či už ide o vodu zrážkovú, alebo kondenzovanú, rozhodujúce je vyriešiť zábrany proti vode, aby postupne nezničila celú stavbu.

Ďalším momentom sú tepelné mosty. Tepelný most je nežiaduce miesto v konštrukcii budovy. Má zvýšenú tepelnú vodivosť, teplo sa cezeň prenáša rýchlejšie, čo spôsobuje kondenzáciu vlhkosti vnútri konštrukcie, čím dochádza k jej permanentnému poškodzovaniu. K prejavom jestvujúcich tepelných mostov patrí napríklad rýchle ochladzovanie interiéru aj tvorba plesní a húb na stenách či dreve krovu.

Lenže miest, kde sa v podkroví často vyskytujú chyby súvisiace so zrážaním a zatekaním vody, môže byť oveľa viac. Najobvyklejšie sú:

• nesprávne uložená skladaná krytina,
• zatekajúci vikier,
• narušený žľab,
• nedostatočná tepelná izolácia,
• prerušená izolácia proti vlhkosti,
• nesprávne uložená parozábrana a následná kondenzácia,
• netesniace styky rôznych materiálov a prvkov,
• plesne a plošné či bodové vlhnutie.

Denné svetlo – základ zdravého bývania

Na osvetlenie priestorov denným svetlom v podkroví sú známou možnosťou vikiere a čoraz obľúbenejšie strešné okná. Čím viac denného svetla, tým útulnejšie a príjemnejšie sa v novom priestore býva. Zasklená plocha okien by mala mať rozlohu aspoň 10 percent podlahovej plochy miestnosti, hoci čoraz viac odborníkov sa prikláňa až k pravidlu 20 percent.

Na optimálny výhľad z podkrovia treba dodržať minimálnu výšku spodnej hrany strešného okna na úrovni 85 cm a maximálnu 120 cm, aby bolo ešte vidieť von v sede.

Veľkým nedostatkom v podkroví je umiestnenie všetkých strešných okien mimo zorného poľa človeka. Ak podkrovie nemá zvislé fasádne okná a cez strešné nevidí na zem alebo stráca výhľad, môže pociťovať tzv. pivničný efekt.

Keď sa podcení tepelná izolácia

Nedostatočná pozornosť venovaná tepelnej izolácii si zaslúži samostatnú pripomienku. Kolega architekt navrhol pred časom bytový dom s podkrovnými bytmi. Úspešný projekt bol čoskoro zabývaný novými obyvateľmi, no prišla prvá tuhšia zima a za nič na svete svoje byty nevedeli vykúriť. V interiéri mali 15 °C, aj keď kotol bežal naplno.

Bolo potrebné skontrolovať a porovnať projekt s realizáciou. Na dom bol spracovaný realizačný projekt s detailmi, kde boli presne určené aj hrúbky izolácie. Na stavbe nesmie chýbať stavebný denník. Kontrolou prešiel aj ten, no bez výsledku.

Rozhodujúcim krokom boli až sondy do konštrukcie podkrovia a kontrola, ako boli dodržané materiály a stavebný postup. A prišlo sa na to, že stavebná firma nedodržala parametre projektu ani hrúbku izolácie. Strecha sa lámala a časť izolácie sa zosúvala k podlahe – podkrovie neizolovala. Na nápravu bolo treba rozobrať celú strechu zvnútra a zatepliť ju správne. Dodržanie projektu by majiteľov krásnych podkrovných bytov ušetrilo od všetkých týchto nepríjemností.

Žľab vo výhľade – chybička krásy?

Radosť z bývania môžu otráviť aj drobnosti. Napríklad prekážka pri pohľade z okna – špeciálne ak sa v podkroví kvôli veľkorysejšiemu uhlu presvetlenia použije nie najlacnejšie zlomené okno, resp. lomená zostava a krížom cez ňu realizačná firma ukotví odvodňovací žľab.

Na inak sympatickej radovej zástavbe zvláštny detail odvodnenia pritiahol pozornosť náhodného okoloidúceho. Martina Masára, odborníka spoločnosti Velux na technické detaily a montáž strešných okien, sme sa pýtali, ako sa má v podobných prípadoch správne vyriešiť odkvapový dažďový systém. Čo odporúča?

„Lomená zostava je kombináciou strešného a doplnkového zvislého okna. Často sa používajú aj viaceré vedľa seba. Dodávajú sa so špeciálnou súpravou plechových komponentov – s lemovaním –, aby napojenie na rovinu strechy, fasádu aj vzájomné napojenie okien bolo dokonale vodotesné. Kombinácia si nevyžaduje vlastné špecifické odvodnenie. Až od šírky 2 780 mm a viac sa medzi vertikálne prvky dodáva aj odvodňovací žľab. Otázkou pri spomínanej realizácii je, či bola správne odvodnená celá strecha bez ohľadu na zostavu okien. Ako výrobca strešných okien riešenie nedefinujeme, no zo strechárskej praxe a z logiky veci by odvodňovací žľab mal byť v mieste okna prerušený a plochy priliehajúce k oknu z oboch strán odvodnené separátne. Vodotesné napojenie fasádneho prvku sa potom rieši klampiarsky podľa umiestnenia okna voči fasáde podobne ako pri bežných fasádnych oknách.“ Tieto slová potvrdili nezávisle od seba aj ďalší dvaja autorizovaní architekti.

Prizvite na rekonštrukciu odborníkov

A pamätajte aj na kontrolné mechanizmy. Receptom na to, ako si pri budovaní nového, rekonštrukcii staršieho alebo zobytňovaní jestvujúceho podkrovia strážiť financie i nervovú sústavu, nie je len výber najvhodnejších materiálov, ale aj konkrétnych pracovných postupov a dôsledná realizácia všetkých detailov. Rada odborníka v stavebných postupoch nie je zanedbateľná, len tak sa docieli a udrží pohoda bývania v podkroví. Osvedčenou kombináciou je spolupráca s projektantom, resp. architektom a so stavebným dozorom.

Potvrdzuje to aj technický školiteľ Martin Masár, ktorý počas svojej praxe videl naozaj bizarné chyby: „Výmena strešných okien a adaptácia nebytových priestorov na bývanie v podkroví je vo všeobecnosti veľkou a aktuálnou témou. No niekedy sme svedkami viac ako zvláštnych postupov – od úplnej absencie parotesnosti cez dlhodobo nefunkčnú izoláciu až po nahradenie doplnkovej hydroizolačnej vrstvy po domácky igelitom. Boli sme svedkami osadenia strešného okna do konštrukcie naopak. Majitelia si ho otočili o 180°, vraj inak by nebolo možné dosiahnuť na otváranie v hornej časti. A videli sme už aj strešné okno osadené priamo vo vyústení dvoch úžľabí, ktoré odvádzajú vodu zo strechy veľkej z 80 m².“