Aj veľké zasklenie vie sporiť. Neveríte?

Stavebný fortieľ a vedomosti o výstavbe sa kedysi dedili z pokolenia na pokolenie. A tak ľudoví stavitelia po stáročia verili, že okná na obydliach by nemali byť príliš veľké, aby v zime spôsobovali čo najmenšie úniky tepla. V rámci modernej výstavby dnes panuje úplne opačný názor.

Po vojne, najmä s nástupom funkcionalizmu, sa zasklená plocha okien začala zväčšovať. A zväčšovali sa aj tepelné úniky. Až s masovým príchodom moderných termoizolačných okien s trojitým zasklením na prelome 20. a 21. storočia môžeme konštatovať, že tepelné zisky súčasných okien môžu byť vyššie než straty. Ako je to možné?

Aké veľké okná do podkrovia?

V prípade obytných priestorov by veľkosť stavebných otvorov pre zasklenú plochu strešných okien mala byť minimálne v pomere 1:10 voči podlahovej ploche. To znamená, že na 20 m² obytnej plochy by mali pripadať minimálne 2 m² čistého zasklenia. Samozrejme, mnohí súčasní architekti zastávajú názor, že tento pomer možno pokojne strojnásobiť. Takto sa dá do podkrovia priviesť dostatok prirodzeného svetla a primerane k tomu, najmä v zimných mesiacoch, aj tepla. Je všeobecne známe, že najmä strešné okná prinášajú spolu so svetelnými ziskami aj zisky tepelné. Takže súčasné kvalitné strešné okná nám jednoznačne môžu priniesť aj úspory na vykurovaní.

Ako to funguje v zime

Pokiaľ sme sa v úvode článku odvolávali na skúsenosti a fortieľ „dedené po stáročia z pokolenia na pokolenie“, po roku 1990 by sme mali, najmä v oblasti stavebných otvorov, spraviť hrubú čiaru. S príchodom trojitého zasklenia sa všetko zmenilo. Veľkorysé zasklenie nám môže priniesť v zime dostatok svetla a s ním aj dostatok tepla, pričom tepelné úniky sú omnoho menšie ako tepelné zisky.  Má to, samozrejme, háčik. Iba zasklenie orientované na juh môže dosiahnuť pozitívnu energetickú bilanciu. Záleží tiež na výbere zasklenia, ktoré by malo mať dostatočnú priepustnosť slnečnej energie.

Súčasné kvalitné trojité zasklenie umožňuje krátkovlnnému (slnečnému) žiareniu prenikať do interiéru – a ten následne aj vyhrievať. To isté trojité zasklenie s nízkym súčiniteľom prestupu tepla súčasne zabraňuje dlhovlnnému žiareniu unikať (cez zasklený stavebný otvor) von do exteriéru. Ešte v nedávnej minulosti bol súčiniteľ prestupu tepla U_w v prípade obyčajných okien na úrovni asi 3 W/(m².K). Dnešné technicky vyspelé okná majú súčiniteľ prestupu tepla U_w znížený až na úroveň 0,8 W/(m².K), čo je viac ako trojnásobne lepšia hodnota. Aj preto sa nemusíme obávať zasklenia na úrovni hoc aj 30 percent podlahovej plochy.

Ako to funguje v lete

Aj v lete sa zíde dostatok prirodzeného svetla, nehovoriac o výhľadoch do okolitej krajiny, ktoré vylepšujú celkovú atmosféru interiéru. Ak sme však doteraz tvrdili, že v zime dokáže kvalitné strešné okno priniesť viac tepelných ziskov než strát, v lete to platí desaťnásobne viac. Tu si, naopak, treba dať pozor na neželané tepelné zisky, teda prehrievanie. To, že dochádza ku globálnemu otepľovaniu planéty, je všeobecne známe. Stúpa teplota ovzdušia, pribúda tropických dní, teplo preniká aj do interiérov. S pribúdajúcim nadbytkom tepla teda musíme niečo robiť.

Tým najjednoduchším, avšak vonkoncom nie najlepším riešením, môže byť klimatizácia. My však interiér vôbec nemusíme umelo ochladzovať, pokiaľ neželanému slnečnému žiareniu nedovolíme preniknúť do interiéru. V zime si tepelné zisky želáme, v lete nie. Preto treba v lete žiarenie odfiltrovať exteriérovými tieniacimi prvkami. V prípade strešných okien, ktoré sú z hľadiska tepelných prestupov najrizikovejšie, sú ideálne vonkajšie markízy  alebo rolety. Na trhu ich je dostatok, ideálne sú na elektrický pohon a ešte lepšie automaticky riadené, vďaka ktorým systém dokáže sám vyhodnotiť intenzitu žiarenia a pomer zatienenia, resp. zatemnenie prispôsobiť aktuálnej situácii.