Energetická efektivita budov – dopad na životné prostredie  

Svet sa zrejme začína spamätávať a volá po ekologických riešeniach v každej oblasti spojenej s ľudskou činnosťou. Stavebníctvo a výstavba obytných domov nie je výnimkou. Z každej strany sa na nás valia informácie spojené s energetickou náročnosťou, hospodárnosťou alebo efektivitou budov. Čo však tieto zdanlivo totožné pojmy znamenajú? 

Energetická hospodárnosť budovy predstavuje teoretickú potrebu energií na vykurovanie, osvetlenie, vetranie a chladenie. Výstupom procesu hodnotenia energetickej hospodárnosti budovy je energetický certifikát budovy. Ak však od tohto certifikátu očakávate, že sa z neho dozviete konkrétne náklady na energie potrebné na jej prevádzku, sklameme vás. Podarilo by sa vám to len v tom prípade, ak sa posudzovaná stavba nachádza v pásme, kde sú skutočné klimatické podmienky veľmi blízke tým, ktoré stanovuje norma a jej užívatelia sa budú správať tak, ako stanovuje norma.  

Z uvedeného vyplýva, že energetická hospodárnosť budovy nie je merateľná veličina. Dá sa len vypočítať na základe normalizovaných predpokladov. Je potrebné si uvedomiť, že budova, ktorá je označená určitou triedou, napríklad A1, môže mať aj napriek tomu v porovnaní s budovou zaradenou do nižšej triedy podstatne vyššiu spotrebu energií. Je to paradoxné, ale je to reálne. Spotreba energií je ovplyvnená aj správaním užívateľov budovy, čo však na energetický certifikát nemá vplyv. Toto pri zaraďovaní budovy do triedy energetickej náročnosti nemôže nikto posúdiť.  

Čo je energetická efektívnosť budovy? 

Pokiaľ si pod pojmom energetická hospodárnosť budovy vieme predstaviť niečo hmatateľné, pojmy energetická náročnosť budovy alebo energetická efektívnosť budovy nie sú definované v žiadnom zákone. Vieme však, že energetická náročnosť budovy alebo stavby je spotreba energie, ktorá sa dá zmerať, a teda aj zníženie spotreby energie na prevádzku budovy v porovnaní dvoch, troch alebo viacerých rokov je merateľné. Na základe znalosti týchto parametrov vieme posúdiť energetickú efektívnosť budovy.  

Ak teda budeme hovoriť o energetickej efektívnosti budov, budeme mať na mysli také opatrenia, ktoré povedú k zníženiu energetickej náročnosti jej prevádzky a následne k zníženiu emisií a obmedzeniu stopy na životnom prostredí. 

Uhlíková stopa 

Uhlíková stopa je pojem spájaný s ochranou životného prostredia, respektíve s dosahom akýchkoľvek činností človeka na globálne klimatické zmeny. Vo všeobecnosti je uhlíková stopa meradlom vplyvu ľudskej činnosti na klimatické zmeny. Predstavuje množstvo oxidu uhličitého a ostatných skleníkových plynov, ktoré sa uvoľnia do atmosféry počas životného cyklu jednotlivých produktov, výrobkov a služieb, pričom umožňuje porovnať vplyv rôznych činností človeka na globálne klimatické zmeny. 

Popri doprave sú práve náklady na bývanie tými, ktoré sú zaradené medzi najväčších tvorcov uhlíkovej stopy. Preto dlhodobo pretrváva snaha o výstavbu budov, ktorá by bola voči životnému prostrediu čo najohľaduplnejšia. Opatrenia zabezpečujúce výstavbu energeticky efektívnych budov sú diverzifikované do viacerých oblastí: 

Zatepľovanie budov 

Podľa platnej legislatívy môžu byť povolené a následne skolaudované len také stavby, ktoré splnia prísne tepelno–technické požiadavky, ktoré spočívajú predovšetkým v dostatočnom zateplení obálky budov. Z hľadiska energetickej efektívnosti je možné na zateplenie použiť minerálnu vlnu, polystyrén, polyuretánové peny. Avšak, ak chceme stavať s čo najmenšou uhlíkovou stopou, mali by sme sa zamerať na zabudovanie materiálov vyrobených na báze rastlinných (drevo, ľan, konope, slama a pod.) alebo živočíšnych vlákien (ovčia vlna).  

Pridanou hodnotou z ekologického hľadiska je, ak materiály na izolácie vyrástli čo najbližšie pri fabrike a tá by zas mala byť čo najbližšie k odberateľovi. Prevážanie surovín a materiálov krížom cez krajinu, prípadne cez polovicu sveta je vážnym prehreškom voči budúcnosti tejto planéty.  

Výmena vzduchu v takto zateplených budovách sa zabezpečuje pomocou rekuperačných jednotiek, ktoré v protichodnom výmenníku tepla ohrievajú privádzaný čerstvý vzduch teplom z odchádzajúceho vzduchu. Dostatočná a správne navrhnutá izolačná vrstva chráni budovu nielen pred zimou, ale aj pred horúčavami. Znižuje tak, alebo úplne odstraňuje, potrebu energií na chladenie priestorov v letnom období.  

Prirodzenú výmenu vzduchu zaistí pravidelné nárazové vetranie, ktoré by však v zimnom období nemalo trvať viac ako 5 až 10 minút. Takto sa zabezpečí rýchla výmena vzduchu bez ochladenia povrchu stien a zariaďovacích predmetov v interiéri s minimálnymi tepelnými stratami. Veľmi účinné je vetranie prievanom, keď sa otvoria okná na protiľahlých stranách alebo vďaka komínovému efektu, ktorý využíva teplotný spád objemov vzduchu pri otvorení okien na rôznych výškových úrovniach. V takomto prípade sa osvedčuje vetrať prostredníctvom strešných okien, ktoré je možné nastaviť aj ako automatické. 

Stavebné úpravy, alebo učme sa od predkov 

Už naši predkovia vedeli, že v zimnom období využijú slnečné lúče prenikajúce cez okenné tabule na ohriatie interiéru vtedy, keď budú obytné miestnosti v dome orientované na juh. Ak k tomu pridáme prečnievajúcu odkvapovú hranu strechy, tá bude v letnom období – keď je slnko vysoko nad obzorom – chrániť dom pred prehrievaním. Navyše, rozumní ľudia vždy stavali len také domy, ako práve potrebovali. Dostavať izbu alebo vytvoriť pre mladých obytné podkrovie sa v prípade potreby dá aj dodatočne.  

Technológie ohľaduplné voči životnému prostrediu  

Pri výstavbe budov alebo komplexnejších rekonštrukciách je vhodné uvažovať nad inštaláciou technológií pracujúcich s obnoviteľnými zdrojmi energií a ohľaduplných voči životnému prostrediu. Vzhľadom na to, že v našich zemepisných šírkach sú najväčším znečisťovateľom technológie určené na vykurovanie, osvedčuje sa najmä inštalácia tepelných čerpadiel a solárnej techniky.  

Tepelné čerpadlá odoberajú teplo z okolia vykurovaného objektu – zo vzduchu, zeme alebo vody a stlačením ho prevádzajú na vyššiu teplotnú hladinu, ktorá je použiteľná na vykurovanie alebo ohrev vody. Najdôležitejšou časťou tepelného čerpadla je chladiace médium, ktoré je schopné vyparovať sa pri nízkych teplotách. Pracovné médium obieha v uzavretom okruhu, kde sa postupne odparuje, stláča, skvapalňuje a uvoľňuje.  

Solárnu techniku je možné využiť na získavanie tepla zo slnečnej energie v slnečných kolektoroch alebo na premenu slnečnej na elektrickú energiu vo fotovoltických paneloch. Teplo získané pomocou solárnych panelov sa môže využiť na ohrev teplej vody alebo vykurovanie. Mierne problematické sa javí využitie výkonu výmenníkov tepla v letnom období. Vtedy je účelné využitie prebytku energie na ohrev vody vo vonkajšom bazéne.  

Nevyužitá elektrická energia získaná premenou slnečnej energie sa môže uskladňovať v batériách, prípadne sa „odkladá“ do elektrizačnej siete a za určitých okolností sa využije v čase, keď fotovoltická elektráreň nepracuje. 

Návratnosť investícií do týchto zariadení je, aj vďaka rôznym dotačným programom, stále pomerne vysoká. Ekologicky zmýšľajúci ľudia, ktorým záleží na budúcnosti planéty, obvykle neváhajú. Navyše, s čoraz vyššou produkciou týchto zariadení klesá ich cena a s tým aj vstupné investície do inštalácie. 

Budúcnosť výstavby 

Ak sa zaoberáte otázkou, ako bude vyzerať výstavba v blízkej i vzdialenejšej budúcnosti, tak určite bude smerovať k jej ekologizácii. Budovy budú musieť byť postavené z materiálov zanechávajúcich čo najmenšiu uhlíkovú stopu, ktoré si na svoju prevádzku vyžiadajú čo najmenšie množstvo energií, najlepšie z obnoviteľných zdrojov, a navyše, ak doslúžia, budú sa dať pomerne dobre zrecyklovať. Recyklácii vo všetkých oblastiach života sa bude venovať veľká pozornosť. Bude to jedna z ťažiskových oblastí. Prínosom bude, ak budovy budú mať zelené strechy a fasády, ktoré budú nielen prispievať k zlepšovaniu klimatických podmienok, ale budú aj miestom pre relax. 

Nezanedbateľným problémom, ktorý bude potrebné riešiť v relatívne blízkej budúcnosti, bude aj potreba zvýšenia odolnosti stavieb voči klimatickým zmenám. Nemáme na mysli len dobre známu ochranu proti prehrievaniu budov, ale aj pred prudkými výkyvmi počasia, ako sú silné vetry, prietrže mračien, krupobitie a pod.