Po roku 1989 sa u nás začali v masovom meradle stavať domy s obytnými podkroviami. V predchádzajúcich rokoch nemali stavebníci na Slovensku bohvieaké skúsenosti v tejto oblasti, a tak sa podkrovia zatepľovali spravidla tak, ako to stavebník považoval za logické či rozumné.

Zateplenie strešného plášťa má pritom množstvo úskalí. Ak sa nezvládnu, prejavujú sa stavebnými poruchami. To, ako má niekto kvalitne či nekvalitne zrealizované zateplenie strešného plášťa, je v zime poznať už prvý pohľad: Na zle zateplenej streche sa topí námraza a sneh, a to aj zo severnej strany, na ktorú nedopadajú slnečné lúče.

Prečo je zateplenie dôležité

Zateplenie strešného plášťa hrá dôležitú úlohu z hľadiska prevádzkových nákladov, ako aj tepelnej pohody. Dnes sa skloňujú predovšetkým úspory pri vykurovaní, ale povedzme si na rovinu: Horúce letá sú čím ďalej, tým viac agresívnejšie, a tak nedostatočne tepelne zaizolovaný strešný plášť priviedol mnohých stavebníkov k inštalácii klimatizačných jednotiek v obytnom podkroví. Dokonca sú pyšní na to, že majú klimatizované podstrešie.

Pritom prehliadajú fakt, že chladenie je minimálne dvakrát také drahé ako kúrenie, navyše, masové využívanie klimatizačných jednotiek má neblahý vplyv aj na globálne otepľovanie našej planéty a nesie so sebou aj mnohé zdravotné riziká. A pritom stačí tak málo: Kvalitne zatepliť strešný plášť a máme aj znížené prevádzkové náklady, aj tepelnú pohodu – v zime, aj v lete.

Aké chyby môžu nastať pri návrhu či realizácii zateplenia

Ak chceme hovoriť o chybách, najskôr si povedzme, ako by malo vyzerať správne riešenie. Kým pred približne 20 rokmi sa za dostatočnú hrúbku (v zmysle projektovej dokumentácie) považovalo 16 – 18 cm minerálnej vlny (ukladanej medzi krokvy), dnes sa za primeranú hrúbku považuje minimálne 40 cm (ukladanej v dvoch vrstvách medzi krokvami a popod krokvy). Napriek tomu tou najtriviálnejšou chybou, ktorej sa stavebníci najmä pri svojpomocnej montáži dopúšťajú, je práve nedostatočná hrúbka izolácie.

Ďalšou častou chybou je nedodržanie vzduchových medzier medzi jednotlivými vrstvami strešnej skladby. Strešný plášť by mal byť trvale odvetrávaný, aby sa mohla odparovať prípadná vlhkosť, ktorá buď vnikla do plášťa nejakou netesnosťou z exteriéru, alebo (a to je omnoho častejšia príčina) vnikla do plášťa kvôli neodborne inštalovanej alebo poškodenej parozábrane z interiéru. Veľmi obvyklým dôsledkom potom býva zvlhnutie izolácie z dôvodu kondenzácie vlhkých pár. Preto je vhodné, aby sa medzi jednotlivými vrstvami dodržali odvetrávacie medzery v zmysle projektovej dokumentácie.

zateplenie strechy

Pristavme sa ešte pri spomenutej parozábrane: Tá musí vzduchotesne oddeliť interiér podstrešia od izolujúcej minerálnej vlny. Všetky spoje musia byť prelepené špeciálnou systémovou páskou, určenou výrobcom parozábrany na daný účel. Prelepené musia byť aj všetky kontakty parozábrany so stenou a komínom a takisto všetky perforácie (vpichy), ktoré vznikli počas inštalácie. Pokiaľ parozábrana dokonale neoddeľuje interiér od izolantu, teplé pary, tlačiace sa smerom nahor, prenikajú do izolácie, ktorá po navlhnutí stráca svoje izolačné schopnosti.

Ďalšou rozšírenou chybou je nesprávna voľba, resp. nesprávna realizácia hornej odvetrávacej a hydroizolačnej fólie (membrány). Tá musí byť originálna (určená na tento účel), pretože jej úlohou je prepustiť prípadnú vlhkosť z izolácie smerom nahor, a pritom nedovoliť zrážkovej vode, aby sa dostala dovnútra (čiže do samotnej izolácie). Sú známe prípady, keď stavebníci namontovali síce originálnu membránu, ale nesprávne ju otočili, alebo použili netkanú textíliu, ktorá iba na pohľad pripomínala membránu, čím takisto spôsobili následné poškodenie tepelnej izolácie.

zateplenie strechy
Foto: Konštrukcia šikmej zateplenej strechy. Na obrázku možno vidieť jednotlivé vrstvy (smerom zvrchu dovnútra), čiže krytinu, dvojité latovanie, membránu, tepelnú izoláciu a parozábranu, ako aj odvetrávacie medzery.

Najčastejšie príčiny porúch zateplenia:

  • neodborne inštalovaná parozábrana (prípadne použitie zlej fólie alebo jej úplná absencia);
  • nedodržanie prevetrávacích medzier a absencia odvetrania celého strešného plášťa;
  • neodborná montáž membrány (prípadne montáž nesprávnej fólie);
  • nezvládnuté detaily okolo hrebeňa, úžľabí a najmä okien.

Ako správne osadiť okno do strešnej roviny

Množstvo budúcich porúch zateplenia vzniká aj pri neodbornej montáži strešných okien. Osadenie strešného okna teoreticky dokáže zrealizovať aj zručnejší domáci majster. Mal by však pritom pamätať, že pri montáži sa nesmie podceniť alebo nezvládnuť žiadny detail. Tepelnú izoláciu okolo okna je potrebné napojiť presne podľa montážneho návodu, takisto parozábranu a membránu.

Strešné okno je dôležitým stavebným prvkom a nezvládnutie alebo podcenenie jeho montáže by sa nám mohlo vypomstiť. Jednoznačne by sme teda mali postupovať v zmysle pokynov výrobcu, ktorý ponúka aj systémové ukotvenie, drenážny žliabok, oplechovanie či vnútorné ostenie tak, aby ani vonkajšie a ani vnútorné vplyvy nespôsobovali prienik či zrážanie vlhkosti, ktoré by mohlo devastačne pôsobiť na zateplenie a celé vnútro strešného plášťa.

Príbeh zo života

Ivan a Gabika vyrástli na dedine, a tak hľadali nejaký vhodný dom, kam by sa presťahovali z paneláku v okresnom meste. Nakoniec taký našli. Mal dobrú cenu, dobrú polohu a postavený bol v roku 1965, pričom v roku 1995 prešiel rekonštrukciou, ktorá okrem iného zahŕňala aj zobytnenie podkrovia. Podhľady neboli riešené sadrokartónom, ako sa to dnes bežne robí, ale omietnutou drevovláknitou izolačnou doskou (heraklitom). Niekde bolo vidieť na šikminách fľaky (tzv. mapy), jednoznačne od priesakov vody.

Ivan počítal s tým, že vymení škridlu a zatekať viac nebude. Sused stavbár, ktorý o rekonštrukcii vedel svoje, mu radil, aby to radšej prerobil kompletne, teda aj zvnútra, a použil aj parozábranu, lebo jej absencia takisto môže byť príčinou škvŕn na šikminách. Ale Gabika nechcela ani počuť o tom, že by mali pri troch deťoch totálne rozbúrať celé podkrovie.

zateplenie strechy

S pomocou rozvetvenej rodiny zvládli „akciu strecha“ v priebehu troch víkendov, a to tak, že demontovali starú krytinu, zvrchu ešte podokladali nejakú izoláciu a uzavreli to aj membránou a dvojitým latovaním a, samozrejme, novou krytinou. A už tri roky domček užívajú. Škvrny sa však tvoria opäť. A na streche sa v zime topí sneh. Dnes už Ivan verí susedovi, že škvrny neboli z priesakov dažďovej vody. Teraz za ním chodí po rady, ako a či by mohla vyriešiť parozábrana bez nutnosti búrania existujúcich podhľadov…

Čo je dobré si zapamätať

  • K poruchám zateplenia nedochádza len vnikaním zrážkovej vody do strešného plášťa, ale aj z dôvodu kondenzácie vlhkých pár.
  • Kondenzácii možno účinne predchádzať dodržiavaním všetkých montážnych pravidiel a odvetraním plášťa.
  • Navlhnutá izolácia prestáva izolovať, čo v zime zbadáme voľným okom podľa topiacej sa námrazy, resp. snehu.
  • To, že izolácia prestáva izolovať, znamená, že teplo uniká smerom von a my doslova kúrime do neba.
  • Ak izolácia nefunguje, ako by mala, pocítime to nielen v zime, ale aj v lete.
  • V navlhnutej izolácii sa tvoria plesne, ktoré neskôr začnú prenikať aj do interiéru, čo môže ohroziť naše zdravie.
  • Ak vidíme, že sa na streche topí námraza, alebo na podhľadoch v obytnom podkroví presakuje vlhkosť, treba vykonať kontrolu strešného plášťa a podľa toho, či poruchu spôsobuje zrážková voda alebo kondenzát, bezodkladne konať.