Každý objekt raz dospeje do stavu, keď potrebuje rekonštrukciu. Menšie úpravy sa týkajú skôr porúch a výmeny prvkov, ktoré zastarali. Rekonštrukciou je i výmena okien či zateplenie podkrovia, alebo aj kompletná prerábka, ktorej výsledkom je dom vzhľadovo, dispozične i technologicky zmenený na nepoznanie. Aj tu platí, že každý, kto rúbe strom, má mať na zreteli celý les.

Pri rekonštrukciách starších objektov je správne brať ohľad na „ducha“ rekonštruovanej budovy, ale i charakter okolitej zástavby, aby vysnívaný domov nepôsobil v prostredí ako päsť na oko. Odborníci odporúčajú riadiť sa dvoma základnými východiskami:

  • vonkajší vzhľad nech naďalej korešponduje s obdobím vzniku domu,
  • všetky nové a moderné prvky (strešné okná, žalúzie, rolety, slnolamy, prístrešky) priznajte ako funkčné a estetické novotvary.

Ale stačí to? Vzhľadom na vysoké ceny energií treba pri rekonštrukciách myslieť zvlášť na to, aby sa objekt spotrebami energií priblížil aspoň k úrovni nízkoenergetického štandardu. S tým súvisí otázka všetkých izolácií (podlahy, stropy, obvodový plášť), uprednostnenia kvalitného trojitého zasklenia všetkých okien vrátane strešných a aj voľby optimálneho vykurovacieho systému. Hospodárnosť je dôležitá kvôli peňaženke investora i kvôli životnému prostrediu.

Čoraz naliehavejšou výzvou však je ďalší aspekt – ekologický a ohľaduplný by mal byť aj samotný proces prestavby. Vzniká pri ňom množstvo stavebného odpadu a to nemožno donekonečna prehliadať. Od júla 2022 platí novela zákona o odpadoch, ktorej cieľom je zvýšiť mieru recyklácie stavebných materiálov a výrazne znížiť ich objemy na skládkach. Aj rekonštrukcie rodinných domov dávajú príležitosť zamyslieť sa, selektovať a zapojiť sa či už do recyklácie, alebo tzv. upcyklácie stavebných prvkov a materiálov.

Vedeli ste?

Zatiaľ čo európsky priemer recyklácie stavebného odpadu sa dnes pohybuje na úrovni cca 82 %, na Slovensku je to len niečo vyše 50 %. Aj keď niektoré zdroje uvádzajú až 70 %, v recyklácii stavebného odpadu sme v rámci EÚ stále na chvoste. Je v našom záujme zmeniť to.

Príbeh zo života

Ľudo a Alica boli štyridsiatnici a mali dve školopovinné deti. V oblasti detvianskych lazov našli na predaj drevenicu. Bola v nádhernom prostredí, ani nie hodinu autom od ich bydliska. Predošlí chalupári do nej priviedli vodu, v obývačke postavili krb a v kuchyni murovaný sporák. Dokonca v podkroví – pod novou plechovou strechou – vznikla pekná spálňa so štyrmi posteľami.

Jedinou chybičkou krásy bol nezateplený, zvnútra iba drevotrieskovými doskami obitý krov, takže spálňa sa nedala využívať celoročne. Od kúpy ubehol mesiac a správa, že nová majiteľka – zubárka – by rada zateplila podkrovie, sa rozniesla po okolí. Pri najbližšej návšteve dobehol gazda z neďalekého domu a žmurkol na Alicu: „Ak si tľapneme, vy sa nám pozriete na zuby a my vám na zateplenie toho podkrovia.“ Ľudo dal gazdovi zálohu na materiál i kľúče od chalupy. O necelý mesiac bol krov zateplený a aj podhľadové dosky na svojom mieste.

Na Vianoce bola chalúpka zasypaná snehom. Dole praskal oheň v sporáku i v kozube, podkrovie dohrieval teplý vzduch stúpajúci cez prieduchy a v zálohe zostali aj dva olejové radiátory. Na 2. sviatok vianočný sa na obklade začali objavovať mokré fľaky a na ďalší deň už z neho v spálni kde-tu kvapla voda. Idylka sa rozplývala… „My sme so strechou nerobili nič,“ krčil plecami predák domácich majstrov. Ľudo však doviedol do chalupy kamaráta stavbára. Ten prezrel dom zvonku, zvnútra, potom sa pobral do podkrovia. Keď strhol jednu dosku, narazil na vlhkú minerálnu vlnu. „Kto to sem takto napchal? Kde je parozábrana? Kde je membrána? Vieš, aká voda ti tu tečie? Teplá para, ktorá sa zrazila na studenom plechu! Kondenzát. Všetko to musíš vyhodiť a nanovo prerobiť!“

A tak na jar nastúpila čata domácich majstrov na reparát. Všetko zdemontovali a podľa pokynov stavbára najskôr natiahli vrchnú fóliu, zvanú i membrána. Navlhnutú minerálnu vlnu však nevyhodili, ale na jarnom slniečku opatrne vysušili, ako keď v lete sušievali seno. Vysušenú tepelnú izoláciu poctivo prekryli parozábranou a uzavreli doskami.

Úsmevný príbeh? Asi áno. Táto „recyklovaná“ rekonštrukcia má dnes už 25 rokov a všetci ju vnímajú ako úspešnú. Po reparáte zo zateplenia pribudli dokonca k pôvodnému okienku v štítovej stene aj dve strešné okná, aby do spálne prúdilo naozaj dosť svetla. Spolupráca manželov z mesta s gazdami z lazov nakoniec nebola ani zďaleka posledná – ako sa ukázalo, na mnohé veci z oblasti stavania a rekonštruovania mali veľmi rozumné názory.

Nezatvárajme oči pred problémami

Patríme medzi krajiny, v ktorých hádam neexistuje cesta z mesta ani chodníček do prírody, ktoré by neboli lemované odpadkami a väčšími či menšími čiernymi skládkami. Okrem ojazdených pneumatík dominuje vyhádzaný nábytok, staré spotrebiče a haldy stavebného odpadu vrátane rámov okien s rozbitými sklami. Môžeme ukazovať prstom a dohadovať sa, či za to môžu drobní stavebníci alebo veľké stavebné firmy. V skutočnosti sa to týka oboch skupín a je viac než načase zmeniť to.

Od minuloročného leta platí spolu s novelou zákona o odpadoch aj vykonávacia vyhláška. O tom, čo sa musí zmeniť pri stavebných a demolačných prácach, hovorí veľmi jasne: zvýšiť potenciál obehovej ekonomiky v oblasti stavebného odpadu a sektora stavebníctva a viesť k vyššej miere recyklácie a k predchádzaniu vzniku odpadu. Stavebný odpad má vysoký potenciál. Dôkladné triedenie dokáže nahradiť veľa primárnych surovín potrebných v stavebníctve, rovnako ako aj energie.

Vedeli ste?

Objekty do 300 m2 sú od viacerých prísnych povinností v súvislosti s nakladaním so stavebným odpadom oslobodené, keďže pri ich rekonštrukcii nevzniká až také veľké množstvo odpadu. Ani drobným stavebníkom však nič nebráni v tom, aby recyklovanie využívali.

Nebojte sa nápadov a možností

Pri rekonštrukciách rodinných domov vzniká najmä tzv. drobný stavebný odpad. Omietky, tehly, tvárnice, betón, kamenivo, zemina, dlažby, cement, vápno, sadrokartón, drevo, plast… Všetko sa oplatí roztriediť a odviezť na zberný dvor, odkiaľ to pôjde na ďalšiu recykláciu a opätovnú výrobu materiálov. Ak si niečo zaslúži druhú šancu, ponúknite mu ju. Aj na vlastnej rozbehnutej stavbe alebo v záhrade. Ako na to?

  • Ak ide o drevené prvky, pokúste sa ich zachrániť. Zdravé drevo radíme medzi opraviteľné materiály. Strešné trámy a krokvy nie je pri rekonštrukcii nutné vždy meniť za nové. Ak drevený krov nie je napadnutý škodcami, možno ho ponechať. Drevo je drahý a vzácny stavebný materiál. Ak sa ukáže, že trámy zo starej strechy nie sú vhodné pri výstavbe novej, skúste ich využiť pri budovaní záhradných altánkov, prístreškov, oplotení alebo vyvýšených záhonov. Zaujímavé sú aj drevené palety zo stavebných materiálov. Ak neboli zálohované, skúste ich použiť na výrobu záhradného sedenia, hojdačky, políc či dekorácií na terasu alebo ich ponúknite ľuďom, ktorí milujú kreatívnu prácu s drevom.
  • Strešná krytina – jeden z najlepších materiálov na druhú šancu. Pálená krytina, betónová aj kovová krytina patria medzi materiály, ktoré priam volajú po recyklácii. Plech zo striech možno znova taviť a vyrábať z neho nové produkty. Pálená krytina má po rozdrvení široké spektrum využitia v stavebníctve i mimo neho. Môže z nej byť i tzv. antuka určená na povrchy športovísk. Rozdrvené jednofarebné škridly sa využívajú aj ako mulčovacia vrstva v okrasných záhonoch. Ak starú pálenú krytinu nechcete, vyvezte ju na zberný dvor alebo ponúknite iným. Výnimkou sú krytiny s obsahom azbestu. Ak rekonštruujete dom s plánom obnovy, využite príspevok na likvidáciu tohto škodlivého materiálu.
  • Druhú šancu si zaslúžia aj okná a dvere. Ak sa ich rozhodnete vyviezť na zberný dvor, počítajte s tým, že môže byť potrebné oddeliť rámy od skiel. Mnoho ľudí si však dokáže staré drevené rámy vybrúsiť, v prípade potreby okná aj opätovne preskliť a využiť ich pri stavbe záhradných domčekov, altánkov či príručných skladovacích priestorov, príbytkov pre zvieratá v drobnochove alebo aj pri výstavbe vyvýšených parenísk na pestovanie šalátov a rýchlenie zeleniny.
  • Stará tehla – kto by ju nechcel? Staré tehly sú našťastie obľúbený sortiment cirkulárnej ekonomiky. Hovorí sa, že len blázon by ich vyhadzoval. Sú pevné a kvalitné, potrebujú iba vyčistenie. Je to komodita, ktorú síce môžete vyviezť na zberný dvor, ale môžete ju aj výhodne predať alebo funkčne a efektne využiť pri rekonštrukcii domu. Zo starých tehál môžete vybudovať záhradné chodníčky, záhradné múriky, ploty, ktoré môžete podľa fantázie kombinovať s inými materiálmi, záhradné krby či ohniská… Dobrá rada: Ak chcete zabrániť nasiakavosti, doprajte starej tehle hydrofóbny náter.
  • Kovy zo starých stavieb nepatria do prírody, ale na recykláciu. Mnoho stavebníkov zostáva bezradne stáť pri pohľade na kovové odpady, ktoré sa im počas rekonštrukčných prác nahromadili vo väčšom množstve, než čakali. Zapamätajte si: Kov sa veľmi ľahko recykluje a tzv. upcykláciou z neho vzniká rovnako kvalitný materiál, akým bol pôvodne. Oceľový odpad z výstuží, kovy zo spojovacích materiálov, meď či hliník z klampiarskych prvkov alebo aj zo strešných krytín… Ak nemáte potrebu opätovne ich použiť na základe vlastných nápadov, dajte im šancu na nový životný cyklus v továrni. Mimochodom, čím rýchlejšie po vybúraní staré kovové prvky odveziete na zberný dvor, tým nižšia je šanca, že si pri najbližšom príchode nájdete stavenisko vykradnuté.

Viac cenných rád vám poskytne odborník

Odborné poradenstvo

Dilema klimatizačná jednotka

Kompromisy riešime na každom kroku. Prispôsobujeme sa okoliu, trendom i tomu, čo nás ešte len čaká. Planéta Zem sa otepľuje a odborníci sa všeobecne zhodujú na tom, že aspoň tempo otepľovania potrebujeme spomaliť.

Pri malých rekonštrukciách patrí aktuálne z hľadiska ekológie k opodstatneným najmä dilema „klimatizačná jednotka“. Naozaj musíme investovať do klimatizácie, ktorá je energeticky náročná a smerom do exteriéru vyrába zase len teplo, keď omnoho efektívnejšie je odstrániť príčiny prehrievania interiérov? Nie je jednoduchšie siahnuť po kvalitnejšom zasklení okien, po dômyselnejšom tienení, prípadne investovať do stropného chladenia? Ak sa chystáte na prerábku, uprednostňujte riešenia na trvale udržateľný život. Na znižovanie emisií, minimalizáciu uhlíkovej stopy. Kto rozumne zateplí, v zime môže menej kúriť a v lete menej chladiť. A, samozrejme, produkovať menej emisií. O tom je aj stratégia pre trvalo udržateľný život na našej planéte.

Vedeli ste?

Aj poprední výrobcovia stavebných prvkov berú výzvu trvalo udržateľného života vážne. Výrobca strešných okien Velux sa zaviazal, že do roku 2041 dosiahne celoživotnú uhlíkovú neutralitu. Pritom už v roku 2030 budú strešné okná Velux obsahovať o 50 % menej CO2.

Na čo by sme ešte mali pamätať

  • Už vo fáze plánovania rekonštrukcie domu myslime na hospodárenie s vodou a premyslime si možnosti zadržiavania dažďovej vody na svojom pozemku a v záhrade.
  • So zadržiavaním vlahy súvisí aj výsadba trávnika namiesto kladenia veľkých plôch betónovej dlažby. Ideálne je, ak trávnik postupne prechádza do lúky, kríkov a stromov, ktoré následne poskytujú záhrade a domu prirodzené letné tienenie, ale v zime nechávajú cez holé konáre prúdiť dovnútra domu dostatok svetla.
  • Investujme do inteligentných riešení, ktoré zvyšujú komfort bývania a znižujú energetickú náročnosť. Ide najmä o inteligentné kúrenie, inteligentné vetranie, tienenie a svietenie.
  • Kvalitné tienenie je spolu so zateplením základným kameňom príjemnej klímy v interiéri bez použitia klimatizácie. Vyžaduje si to exteriérové rolety, ktoré zachytia slnečné žiarenie ešte pred kontaktom so zasklením. Z hľadiska dĺžky životnosti, ale i recyklačného potenciálu po jej skončení preferujme pred plastovými radšej kovové výrobky.
  • Celkovo si pri rekonštrukcii dobre zvážme, ktoré stavebné prvky a materiály musia byť nutne plastové. Plast je nepochybne geniálny vynález, no vzhľadom na jeho „premnoženie“, nerozložiteľnosť a extrémne náročnú recykláciu (ak má byť jej cieľom dostatočná kvalita následných produktov) sa stáva neúmernou záťažou pre životné prostredie. Uprednostnime materiály prírodné a zároveň trvácne alebo s vysokým recyklačným potenciálom.
  • Pri presvetlení podkrovia pamätajme na to, že žijeme v 21. storočí. Súčasné strešné okná majú kvalitné trojité zasklenie a okrem prirodzeného svetla pod šikminami sa starajú o tepelnú izoláciu interiéru alebo o odbúranie prebytočného hluku.
  • Nielen laická časť stavebnej verejnosti zotrváva v stereotype, ktorý hovorí, že plast je bezúdržbový, zatiaľ čo prírodné materiály (napr. drevo) podliehajú deštrukcii. Toto pri moderných stavebných prvkoch neplatí. Aj drevo v okenných rámoch strešných okien je dnes možné ochrániť tak, aby stavebné prvky z neho boli dlhodobo trvácne. Kvalitné drevené okná môžu byť zvonku chránené hliníkom, ktorý, ako už viete, bude aj o pár desaťročí, keď okná znova doslúžia, žiadaným stavebným materiálom vhodným na plnohodnotnú recykláciu.

Náš tip:

Rekonštruujete dom s plochou strechou a lámete si hlavu nad tým, ako zabrániť prehrievaniu vnútra domu cez svetlíky? Aj svetlíky v rovnej streche možno vybaviť doplnkami – vonkajšou markízou alebo zatemňujúcou roletou –, ktoré dokážu odfiltrovať silné slnečné lúče a postarať sa o tepelnú a svetelnú pohodu v interiéri.

S rozumom a šetrne

Aj keď príbeh o rekonštrukcii podkrovia v úvode článku vyznel úsmevne – a bol to náš zámer –, v otázkach rešpektu voči prírode a životnému prostrediu ukázal Ľudovi a Alici smer.

Manželia sa s gazdami z podpolianskych lazov zblížili. Keď chcel Ľudo dovážať k drevenici nákladiakmi zeminu na vyrovnanie dvora, poradili mu, že lepšie bude odkopať zem z brehu nad chalupou a tú roztiahnuť po nerovnom dvore. Ľudo tak zabil dve muchy jednou ranou – vyrovnal si dvor a ubral zo svahu, z ktorého sa mu pravidelne zosúval sneh a podmáčal drevenicu.

Časom prišlo aj na rozpadávajúci sa oporný múr pri ceste. Aj tu vznikla zaujímavá situácia. Kamarát stavbár Ľudovi radil, aby pôvodný múrik zvalil a na nový použil trendové betónové tvárnice: „Sprav to ako stratené debnenie a máš raz a navždy pokoj.“ Gazdovia mali iný názor: „Tu sa povaľujú skaly, čo sme vyorali z polí. Môžeš ich mať zadarmo. Hádam nebudeš pod Poľanou robiť múr z kupovaných betónových kvádrov?“ Starý múrik spoločne rozobrali, doviezli ďalšie skaly a znovu postavili múr – vyšší a pevnejší. Zároveň krajší a v prostredí prirodzenejší.

Ľuda prekvapilo, že gazdovia na novú betónovú maltu používali aj rozdrvené zvyšky tej starej. Zdá sa vám návrat k podobným praktikám ako krok späť? Nie je na tom nič spiatočnícke. Je to rovnaké, ako keď uprednostňujeme chlieb a pečivo z miestnej pekárne alebo ako keď si doma zo starých rožkov pripravíme vlastnú strúhanku na obaľovanie rezňov. I pri stavbe a rekonštrukcii je dobré uprednostniť miestne – a aj recyklované – stavebné materiály. Máme ich na dosah. Nejde len o cenu dopravy, ale aj o ďalšie súvislosti, napríklad o uhlíkovú stopu, ktorá pri zbytočnej preprave vzniká naozaj bezdôvodne. Aj materiál, ktorý zdemontujeme, sa snažme recyklovať.

Chystáte sa rekonštruovať dom? Pustite sa do toho s citom a rozumom. A s úctou k prírode.