Ľudské zdravie a dostatok svetla v dome – čo hovoria výskumy?

Človek sa za pôsobenia denného svetla vyvíjal milióny rokov – jeho podmienkam je dokonale prispôsobený. Aj preto patrí svetlo všade, kde sa dá. V posledných rokoch priniesli výskumy mnoho zásadných objavov o vplyve svetla na ľudí. Aké sú najväčšie benefity dostatku svetla v dome a čo sa môže stať, ak nemáme prirodzeného svetla dostatok?

Denné svetlo sa z hľadiska svojho zloženia, intenzity i časovej premenlivosti považuje z biologického hľadiska za ideálne. Toto však nemusí platiť pre denné svetlo v interiéri, pretože zasklenie, tieniaca technika či farebná úprava interiérových povrchov môžu pôsobiť ako filtre a meniť spektrálne zloženie svetla, ktoré preniká do vnútra.

Ideálne preto je, ak slnečné svetlo preniká do priestoru z rôznych strán. Okná na výšku steny je vhodné kombinovať so svetlíkmi a strešnými oknami, aby sa zabezpečil rovnomerný rozptyl svetla po miestnosti, ale zároveň aj redukcia nadmerného jasu. Svetlovody zase dovedú rozptýlené denné svetlo do malých miestností vnútri dispozície a potenciálne tmavých kútov bez komplikovaných stavebných úprav.

Keď slnko a svetlo lieči

Tak ako svojmu telu doprajeme jedlo s dostatkom živín, lebo je to preň zásadné a dôležité, mali by sme vnímať aj potrebu prirodzeného denného svetla. Prirodzené svetlo minimalizuje únavu očí a zlepšuje koncentráciu. Ovplyvňuje pozornosť detí – jeho nedostatok negatívne pôsobí na učenie sa a pamäť. Dokonca je známy fakt, že pacienti ležiaci v nemocnici pri okne sa uzdravia rýchlejšie. Pohľad na prírodu v nás vyvoláva evolúciou vyvinuté príjemné pocity, ktoré redukujú stres a depresiu. Takýmto spôsobom prirodzené svetlo a výhľad na zeleň pozitívne vplývajú na liečebný proces.

Výskumy okrem toho ukázali, že na tvrdení „kam nechodí slnko, tam chodí lekár“ je viac pravdy, ako sa zdá. Štúdia vedcov z univerzity v americkom Oregone ukázala, že v izbách s dostatkom denného svetla bolo približne o polovicu menej životaschopných baktérií v porovnaní s tmavými miestnosťami. Podľa spoluautora štúdie Kevina Van Den Wymelenberga môžeme s istotou povedať, že denné svetlo ovplyvňuje aj kvalitu nášho ovzdušia. Tá závisí aj od stáleho prísunu čerstvého vzduchu, a teda od správneho vetrania.

Sezónny smútok z nedostatku svetla

Problém dostatku denného svetla vychádza nielen zo stavu oblohy podľa aktuálnych atmosférických podmienok a z časového úseku dňa, ale aj z ročných období. Jeseň a zima, ktoré sú v našich zemepisných šírkach sprevádzané menším množstvom svetla, sú obdobiami, keď sa najčastejšie vyskytuje sezónna afektívna porucha, známa pod skratkou SAD. Jej príznaky sa v mnohom zhodujú s depresiou.

Ľudia trpiaci SAD pociťujú smútok, až úzkosť, extrémnu únavu a zvýšenú potrebu spánku, stratu záujmu o bežné činnosti, ale môžu i navonok bezdôvodne priberať na váhe. S príchodom jari a leta tieto príznaky vymiznú. Takýmto „zimným blues“ najviac trpia severské krajiny – čím ďalej od rovníka, tým vyššie percento ľudí so sezónnou afektívnou poruchou v celkovej populácii.

Výhľad z okna

Prirodzené svetlo má nepopierateľný pozitívny vplyv na našu náladu a psychiku. Potvrdzuje to aj hĺbkový prieskum americkej spoločnosti, ktorá sa zaoberá výrobou okien už štyri generácie. Svoj prieskum realizovala medzi majiteľmi rodinných domov. Ukázalo sa, že pre celých 96 % opýtaných bol dom, v ktorom žijú, dôležitým aspektom pre pocit ich šťastia. Rovnako celých 70 % súhlasilo s tým, že prístup k prirodzenému svetlu je asi hlavným dôvodom ich pocitu pohody.

So svetlom a s oknami úzko súvisí aj výhľad z nich. Maximalizovanie výhľadov a otvorenie priestorov smerom do interiéru prináša pocit pokoja. Ľudia vo všeobecnosti vnímajú pohľad na prírodu ako efektívny prostriedok na zmiernenie stresu a bolesti. Zaujímavé bolo zistenie, že pre 9 z 10 ľudí bol výhľad do prírody dôležitým faktorom, vďaka ktorému sa v dome cítili šťastní.

Z prieskumu ďalej vyplynulo, že 61 % majiteľov domov malo problém zobudiť sa, keď bola vonku ešte tma, a 81 % súhlasilo s tým, že sa cítili viac oddýchnutí, ak sa zobúdzali postupne, teda s pribúdajúcim prirodzeným svetlom.

Synchronizuje telesné procesy

V prípade, že je svetlo v architektonicko-priestorovom riešení podcenené, môže to okrem psychických problémov spôsobiť aj nesprávne fungovanie fyziologických funkcií a narušiť náš cirkadiánny rytmus. Takto sa označuje cyklus závislý od striedania dňa a noci, ktorý synchronizuje telesné procesy. Je tu s nami od začiatku evolúcie. Ovplyvňuje všetko od množstva energie, ktorú človek má, cez regeneráciu organizmu až po rýchlosť starnutia.

Podľa Helen J. Burgessovej, profesorky psychiatrie a riaditeľky výskumného spánkového laboratória na Univerzite v Michigane, svetlo ovplyvňuje, kedy máme byť v strehu, kedy máme vypnúť a aj pocity hladu počas dňa.

Striedaním svetla a tmy sa prirodzene riadili už naši predkovia – počas dňa boli aktívni a v noci oddychovali. Biorytmus teda úzko súvisí so svetlom a svetelným spektrom. Ranné slnečné lúče majú svetelné spektrum so zastúpením oranžovej, červenej, sčasti modrej aj zelenej. Na poludnie slnečnému žiareniu dominuje modrá zložka. Jej množstvo sa k večeru znižuje a nahrádza ju oranžová s červenou.

Telo teda vie, že prichádza noc, a tak sa vyplavujú hormóny, ktoré navodzujú potrebu oddychu a spánku. Ideálny model 16 hodín pre deň a 8 hodín pre noc v našich zemepisných šírkach môžeme pozorovať okolo mája.

Môžeme mať svetla nadbytok?

Prirodzené svetlo nás priťahuje, je to biologické. Môžeme však pociťovať aj jeho nadbytok? Pokiaľ netrpíte svetloplachosťou, teda fotofóbiou, tak nie. Prehnaná citlivosť na svetlo trápi ľudí predovšetkým pri prechode z menej osvetleného interiéru do exteriéru a môže ísť o prejav očnej chyby alebo iného ochorenia.

Väčším problémom, ktorý sa dotýka nás všetkých, je nadbytok svetla v noci, avšak nie prirodzeného, ale toho umelého. Svetelné znečistenie narúša nielen biologické rytmy ľudí, ale má vplyv aj na celý ekosystém. Nesprávne nasmerované svetelné zdroje mätú vtáky, ktoré oslepené narážajú do budov, netesné kryty svietidiel sú zase smrteľnými pascami pre hmyz. Nadbytočné umelé osvetlenie v noci dramaticky mení prirodzené životné cykly vo svete fauny aj flóry.