vplyve a účinkoch slnka a prirodzeného svetla na človeka sa toho na internete už popísalo mnoho. Nie je žiadnym tajomstvom, že podobným problematikám sa viackrát venovali aj odborné výskumy, ktoré neraz poukázali na skutočnosť, že súčasná generácia trávi väčšinu času v interiéroch. Nie nadarmo sme preto označovaní ako „indoor generácia“.

Keďže interiéry sa stali v takej veľkej miere naším prirodzeným útočiskom, mal by sa klásť dôraz práve na dôležitosť prirodzeného svetla. V opačnom prípade môžeme riskovať neželaný dopad na naše zdravie. Aby sme sa však dozvedeli o čosi viac, oslovili sme odborníka na danú tému, ktorým je doc. MUDr. Richard Imrich, DrSc. zo Slovenskej akadémie vied.

Ako vnímate skutočnosť, resp. aký je váš názor, že súčasná, takzvaná „indoor“ generácia, trávi v interiéroch tak veľa času?

V detských časoch nás staršia generácia často upozorňovala, aby sme toľko nevysedávali pri televízii, neskôr pri počítačoch a dnes odháňame naše vlastné deti od mobilov a tabletov. Tak, ako generácia našich rodičov, aj my zrejme intuitívne cítime potrebu redukovať čas strávený v interiéri. Jedna zo správ WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) z roku 2013 týkajúca sa expozície stresormi vo vnútorných priestoroch stavieb konštatuje, že my, Európania, trávime v interiéri až 90 percent času.

Nazdávam sa, že uvedené tvrdenie WHO podložené výsledkami prieskumov nie je len problémom súčasnosti, ale odzrkadľuje všeobecný trend súvisiaci s industrializáciou hospodárstva či urbanizáciou významnej časti pôvodne rurálnej spoločnosti. Rozvoj technológií umelého osvetlenia na prelome 19. a 20. storočia, prenos rádiového a televízneho signálu, neskôr digitalizácia a internet mnohým zmenili od základov nielen spôsob trávenia času doma a v práci, ale priamo ho naviazali na interiér.

Môže mať teda takýto životný štýl, ak to tak môžeme nazvať, negatívny dopad na zdravie človeka?

Ak zoberieme do úvahy celkový čas strávený v interiéri, kde napriek bezpečnostným opatreniam a moderným stavebným postupom stále existuje reálna možnosť kumulácie rôznych škodlivých chemických či biologických faktorov pri nie vždy optimálnych podmienkach teploty, vlhkosti, prúdenia a výmeny vzduchu, tak tento životný štýl môže mať negatívny dopad na zdravie.

Ak sa spojí dlhodobý pobyt v interiéri so zníženou fyzickou aktivitou a prakticky neobmedzeným prísunom potravy, v populácii nám drasticky stúpa podiel ľudí s nadváhou či obezitou. Tá, ako vieme, zvyšuje riziko vzniku diabetu a kardiovaskulárnych ochorení. Navyše, do celkového vnímania kvality prostredia, v ktorom trávime väčšinu času, vstupujú aj fyzikálne parametre, ako hluk alebo svetelné pomery. Aj keď možno nadmerný hluk a nedostatok prirodzeného svetla nemajú za bežných podmienok priamy dopad na fyzické zdravie, sú nesmierne dôležité pre celkovú psychickú pohodu a „well-being“. Vplývajú teda hlavne na kvalitu nášho života.

vitamin zo slnka, vitamin d slnko

Vedeli by ste nám bližšie konkretizovať, aké psychické a fyzické problémy môžu vplývať na kvalitu nášho života?

Z hľadiska priameho ohrozenia zdravia chemickými, fyzikálnymi či biologickými faktormi zažívame v porovnaní s minulosťou obrovský pokrok v architektonických postupoch, stavebných technológiách a materiáloch, bezpečných a zdraviu neškodných vybaveniach interiéru, ako aj v kontrolných mechanizmoch ochrany verejného zdravia z pohľadu štátu. Kľúčovými príkladmi sú zákaz používania azbestu, ktorý je dokázateľne karcinogénny, či olova (vodovodné potrubia), ktoré má neurotoxické účinky.

Problémom súčasnosti sú však napríklad zmesi rôznych chemických látok, napríklad benzén, formaldehyd, rôzne prchavé organické látky či ftaláty. Tieto látky síce v nízkych koncentráciách nie sú akútne toxické, avšak ich dlhodobý vplyv na zdravie nie je úplne jasný. Získať priame dôkazy napríklad o karcinogénnosti spomenutých zmesí prchavých látok alebo vplyve endokrinných disruptorov v nízkych koncentráciách na vývoj dieťaťa pri dlhodobom pôsobení (roky až desaťročia) je z vedeckého pohľadu extrémne ťažké a nákladné. Je treba mať vždy na pamäti, že pozorovaná asociácia zvýšenej koncentrácie určitej látky vo vnútornom prostredí ešte nemusí nutne znamenať kauzálnu súvislosť so vznikom určitého ochorenia.

Potrebné je brať do úvahy aj možný synergický efekt takého „koktailu“, ako aj individuálnu schopnosť metabolizovať niektoré toxické látky. Ešte zložitejšie je to s fyzikálnymi faktormi, ako hluk a svetlo. Na jednej strane, primeraná zmyslová stimulácia vonkajšieho prostredia je nevyhnutná pre normálny vývoj a život tak, ako je nevyhnutný príjem energie, vody či kyslíka, no na druhej strane, hranica, keď sa nadbytok či nedostatok zvukových či svetelných podnetov stáva škodlivým stresorom, je individuálna a vysoko závislá od kontextu. Napríklad, extrémne hlasná hudba či intenzívne ranné svetlo môže byť pre niekoho vnímané pozitívne, no pre ďalšieho môže byť tá istá hudba a svetlo stresovým podnetom narúšajúcim jeho vlastné ticho či spánkový rytmus.

Vplyv uvedených stresových podnetov môže predstavovať jeden z faktorov podieľajúcich sa na rozvoji psychických porúch. V extrémnych prípadoch môže nedostatok pravidelného svetelného cyklu noc – deň spolu s izoláciou, napríklad u ľudí pracujúcich na polárnych staniciach, viesť až k vážnym psychickým problémom, ako sú poruchy spánku, zníženie kognitívnych schopností, agresivita, depresia a podobne. No aj v našich zemepisných šírkach bola popísaná takzvaná sezónna afektívna porucha pri takmer 5 % bežnej populácie.

vitamin zo slnka, vitamin d slnko

Ako sa podobným neželaným účinkom vyvarovať?

Pri spomínaných chemických faktoroch či biologických škodlivinách, akými sú napríklad plesne, ktorých pôsobenie na ľudský organizmus poznáme pod názvom syndróm chorej budovy, je riešenie jednoznačné – čo najviac eliminovať identifikované škodliviny. To však často môže predstavovať dodatočné ekonomické náklady na prestavbu. Samo osebe to tiež môže predstavovať environmentálnu záťaž, či už priamo zvýšenou spotrebou energie (nesprávne vetranie) alebo zvýšením celkovej uhlíkovej stopy dodatočných technológií a ich údržby (napr. filtre, zvlhčovače a podobne).

V ostatných rokoch preto dochádza práve z týchto dôvodov k zmenám zaužívaných paradigiem, a to nielen v stavebníctve, ale aj v architektúre či urbanizme. Už to nie je len o energetickej úspornosti stavebného riešenia, ale do popredia sa dostáva aj naše spolužitie s vonkajším prostredím v oveľa širšom kontexte globálnych výziev v ekológii či demografickom vývoji populácie. Riešenia sú niekedy prekvapujúco jednoduché. Ak to poviem nadnesene, často stačí len správnym spôsobom otvoriť okno, pozrieť sa von a pustiť dnu trochu svetla.

Náš tip

Prirodzené svetlo nemusí ísť dnu výlučne cez okná. Zaujímavý spôsob, ako presvetliť interiér pod plochou strechou, môžu predstavovať svetlíky. Čo sa týka šikmých striech, pri nich sa núka aj riešenie svetlovodmi, ktoré dokážu prenášať svetlo do miestností do vzdialenosti až 6 m.

Čo sa týka presvetľovania interiéru prirodzeným svetlom, môže ho v 100-percentnej miere nahradiť umelé osvetlenie?

Technologicky dnes vieme umelé osvetlenie priblížiť takmer úplne prirodzenému svetlu – intenzitou aj farebným spektrom vo viditeľnej oblasti. Dokážeme dokonca bez problémov kúriť panelmi žiariacimi v infračervenej oblasti. Na jednej strane dostaneme komfort denného osvetlenia „na požiadanie“, no na druhej strane, je to ekologicky zodpovedné? Neexistujú jednoduchšie, lacnejšie a prirodzenejšie riešenia? Dokážeme odolať pokušeniu nadužívať novú technológiu? Veď určite poznáte to nutkanie ísť autom aj do samoobsluhy za rohom…

Pokiaľ si však niekto nedáva pozor na dostatočný kontakt s prirodzeným svetlom počas dňa, v dôsledku čoho ho trápia niektoré z problémov, o ktorých ste sa vyjadrovali v predošlých odpovediach, stačí zvýšiť kontakt s prirodzeným svetlom, alebo môže byť nevyhnutná aj určitá liečba?

Odpoveď na túto otázku bude trochu nejednoznačná, pretože ako som už spomenul, nedostatok alebo nadbytok istého podnetu vrátane kontaktu s prirodzeným svetlom je veľmi individuálny a závislý aj od iných okolností, v ktorých sa v danom čase nachádzame. Samotný nedostatok prirodzeného svetla nie je veľmi pravdepodobne jediným a kauzálnym mechanizmom vzniku závažných psychických problémov, ale ako v prípade spomenutej sezónnej afektívnej poruchy, je prirodzená zmena vonkajšieho prostredia v jesenných a zimných mesiacoch faktorom, ktorý moduluje náš psychický stav. Ku klinicky závažným prejavom dôjde hlavne pri predisponovaných jedincoch v interakcii s ďalšími vnútornými či vonkajšími faktormi.

Je niečo, čo by ste chceli na záver odkázať našim čitateľom? Napríklad nejaké rady a odporúčania týkajúce sa všeobecného a zdraviu prospešného zlepšenia životného štýlu?

Sme súčasťou globálneho ekosystému, ktorý aj naším vlastným pričinením prechádza radikálnou zmenou. Obávam sa, že rýchlosť tejto zmeny môže veľmi ľahko presiahnuť našu vlastnú schopnosť prispôsobiť sa. Chcel by som preto apelovať na to, aby sme v rámci možností nepodriaďovali životný štýl a celkové správanie len našim vlastným aktuálnym potrebám, ale aj ich dlhodobým dôsledkom.

*Titulná foto: Richard Imrich. Autorka: Ester Šabíková.