Nie je vetranie ako vetranie – typy ventilácií

Možno to bude znieť zvláštne, ale v minulosti sme nepoznali také problémy s výmenou čerstvého vzduchu, resp. s vetraním, ako dnes, pretože o výmenu vzduchu v interiéri sa starali nekvalitné, a teda pomerne netesné okná. S príchodom kvalitných okien prišiel aj „problém“, ako vetrať a zabezpečovať trvalý prísun čerstvého vzduchu. 

Aké typy vetrania poznáme 

V zásade poznáme dva druhy vetrania – prirodzené a umelé, resp. mechanické. Prirodzené vetranie je najbežnejším a ešte stále najrozšírenejším typom vetrania. Treba podotknúť, že aj najlacnejším. Mechanické vetranie prináša so sebou množstvo výhod, záleží to však od konkrétnej situácie a uhla pohľadu. Zaujímavé je, že v súčasnej dobe pandémie aj mnohí odborníci z oblasti zdravotníctva a hygieny odporúčajú prirodzené vetranie ako najbezpečnejší spôsob výmeny vzduchu v interiéri.  

Prirodzené vetranie

K prirodzenej výmene vzduchu v interiéri môže dochádzať viacerými spôsobmi. Tým najbežnejším je klasické manuálne otvorenie okna dokorán a nárazové vyvetranie priestoru po dobu pár minút, čo zabráni tepelným stratám v zime, pretože počas krátkeho času sa nestihnú ochladiť steny, podlahy ani nábytok v interiéri. Týmto spôsobom by sme mali obnoviť vzduch v interiéri aspoň trikrát až štyrikrát za deň. Pomerne jednoduchým spôsobom prirodzeného vetrania je infiltrácia – či už netesnosťami, alebo rôznymi prevetrávacími štrbinami v oknách. Samozrejme, v zime sa takýto spôsob výmeny vzduchu neodporúča, pretože by do interiéru zbytočne prenikal aj chlad.

Ak už vetráte prirodzeným spôsobom, najlepšie je využiť dva efektívne princípy ventilácie – krížový a komínový. V prípade krížového vetrania sa čerstvý vzduch zvonka dostáva dovnútra dvoma protiľahlými oknami.

Ak hovoríme o komínovom efekte (známy aj ako schodisková šachta), k výmene vzduchu dochádza prostredníctvom strešných okien na princípe teplotného a veterného účinku, keď sa teplý spotrebovaný vzduch tlačí smerom nahor a zároveň sa dovnútra oknami vháňa nadol čerstvý vzduch.

Mechanické vetranie

Umelé vetranie je predovšetkým riadeným vetraním. Tým najjednoduchším je odvod vzduchu pomocou ventilátora v kúpeľniach a záchodoch. Keďže takýto ventilátor je spravidla jednosmerný, hovoriť môžeme iba o odťahu opotrebovaného vzduchu, nie o jeho výmene. Tú zabezpečujú až vetracie jednotky, privádzajúce čerstvý vzduch z exteriéru do interiéru. Sú buď jednoduché, alebo s rekuperáciou. Montujú sa na fasádu.  

Ventilátor lokálnej rekuperačnej jednotky mení spravidla po jednej minúte smer chodu vrtule, takže zariadenie privádza jednu minútu vzduch do miestnosti a ďalšiu minútu ho odvádza, pričom má zabudovaný tepelný zotrvačník, vďaka ktorému odvádzaný vzduch odovzdáva teplo čerstvému privádzanému vzduchu. Takto sa uchováva minimálne 85 % tepelnej energie a dochádza k pomerne účinnému vetraniu s pomerne malými tepelnými stratami.  

Z hľadiska účinnosti sú však najdokonalejšie centrálne vetracie jednotky s rekuperáciou. Srdcom systému je centrálna vzduchotechnická jednotka, ktorá obstaráva výmenu opotrebovaného vzduchu, pričom zabezpečuje aj správnu teplotu a vlhkosť v interiéri. 

Istou nevýhodou v porovnaní s lokálnou rekuperáciou je však nutnosť vybudovania vzduchotechnických rozvodov, čo si vyžaduje odbornú montáž i splnenie určitých priestorových požiadaviek. K negatívam centrálnej rekuperácie patria aj vysoké vstupné náklady na celý systém, potreba pravidelnej údržby a (v porovnaní s prirodzeným vetraním) aj pomerne finančne náročná prevádzka. Niektorí ľudia môžu dokonca negatívne vnímať prúdenie vzduchu či hlučnosť systému, prípadne zvyknú mať v dome nepríjemný skleníkový pocit.  

Vetranie oknami, ale bez námahy a inteligentne

Jednou z nevýhod prirodzeného vetrania je človek samotný. Manuálna výmena vzduchu totiž veľmi závisí od jeho zvyklostí a osobnej disciplíny. Túto nevýhodu pomáhajú prekonať moderné technológie. Šikovné a efektívne vetranie môžu zabezpečiť napríklad elektricky ovládané strešné okná.  

V prípade elektrického pohonu síce musíte počítať s náročnejšou elektroinštaláciou, keď ich však vybavíte solárnym pohonom, môžete si ich bez náročných stavebných zásahov zabudovať aj dodatočne. Súčasťou elektricky ovládaných okien je vždy aj dažďový senzor, ktorý sa postará o uzavretie okien v prípade prehánky alebo búrky. Takéto okná sa dajú otvárať a zatvárať dotykom tlačidla na nástennom ovládači, prípadne diaľkovým ovládačom, čo je ešte pohodlnejší spôsob ovládania. 

Ešte vyšší stupeň komfortu možno dosiahnuť pomocou inteligentnej aplikácie, vďaka ktorej máte kontrolu nad vetraním alebo dokonca nad tieniacimi prvkami cez tablet či smartfón. Inteligentný systém sa o vetranie jednoducho postará za vás. Dobrá správa je, že strešné okná sa dajú motorizovať aj dodatočne a následne napojiť na inteligentný systém riadenia vnútorného prostredia.