Domov je miesto s dobrými susedskými vzťahmi. Ako ich budovať?

Susedov si nevyberáme. Vzťahy s nimi si treba pestovať, niekedy vypiplať ako sadenicu zo semienka. Susedské vzťahy totiž potrebujú to isté čo partnerské či priateľské – pozornosť a starostlivosť. V najťažších prípadoch sa oplatí požiadať o pomoc trebárs mediátora.

Niekedy stačí pozdrav, úsmev, drobná pomoc, pozvanie na kávu. Niekedy nie. Keď sa nasťahujete do nového domu či bytu, hneď od začiatku v málo známom prostredí sa riaďte zásadou „susedia o sebe nemusia vedieť všetko“. Nepotrebujete si vidieť do hrncov, nemusíte sa silou-mocou stať kamarátmi. Stačí, ak sa budete tolerovať, správať sa k sebe slušne, ohľaduplne a nebudete si robiť prieky. Je na tom niečo ťažké? Veruže je! Koľkí by teraz vedeli rozprávať príbehy o sklamaní z domova, ktorý im nepriniesol radosť a pokoj práve v dôsledku zlých susedských vzťahov?

Stalo sa to aj Michaele. Keď sa s partnerom a malou dcérou nasťahovali do svojej novostavby, na susednej parcele sa predal vinohrad. Mladý pár štedro podporovaný rodičmi si tamojší záhradný domček zrekonštruoval na rodinný mini dom. Dodatočne k nemu postavili veľký záhradný altánok a začalo sa peklo – nekončiace sa nočné a následne celodenné párty, potoky alkoholu, neznesiteľný hluk, krik a hudba, nezvládnutý agresívny pes vypustený na voľno, vulgárne urážky, nadávky a pľuvance cez plot, dokonca vyhrážky smrťou, ak sa ešte niekedy opovážia sťažovať na ich konanie… Svoj extrémny príbeh Miša dnes už nerada rozpráva cudzím ľuďom. Učí sa s ním žiť. Snaží sa pracovať s faktami, ktoré jej život priniesol, pretože: „Kam sa mám odsťahovať? Na iné miesto, kde sa mi môže stať presne to isté?“

Je lepšie spolupracovať než hádať sa

Prečo sa vlastne trápime pre zlé susedské vzťahy? Jednoducho preto, lebo sme ľudia a sociálne väzby potrebujeme. Dobrí susedia sa môžu stať priateľmi alebo náhradnou rodinou, ktorá nám obohatí životy. Po hodnotných vzťahoch s bezprostredným okolím prahneme aj vtedy, keď reálni príbuzní žijú ďaleko (alebo ich ani nemáme) a v novom prostredí sa snažíme zapustiť korene, vytvoriť si mikrosvet, sociálnu bublinu prospešnú pre náš život.

Ako je to u vás? Dokážete sa so susedmi rozhádať pre konár, ktorý prečnieva z jednej záhrady do druhej, pre dym z grilu, fajčenie na balkóne, nesprávne parkovanie? Alebo si vzájomne pomáhate – preberáte si zásielky od kuriérov, poštu, počas dovolenky si polejete záhrady, nakŕmite mačku, striedavo si dohliadate na deti?

V ideálnom prípade sú si susedia sympatickí a do oka si padnú pri prvom stretnutí. Inokedy treba vynaložiť viac námahy, aby si porozumeli a dokázali spolu vychádzať. Ak všetky svoje kroky podriaďujete poznaniu, že v kritickej situácii alebo úplnej núdzi vám práve ľudia z bezprostredného okolia môžu pomôcť, možno zachrániť majetok či dokonca život, ste na dobrej ceste. Zažil to aj Maroš.

Nepestujte si predsudky

Už dva roky býval v zrekonštruovanom dome a ešte sa poriadne nezoznámil so susedmi, od ktorých ho delil iba plot v záhrade. Keď sa videli, pozdravili sa – nič viac. „Naši susedia boli vo veku tesne pred dôchodkom, žili s dospelým synom. My sme boli mladá rodina s dvoma malými deťmi. Hneď na začiatku ma sused poprosil, že by bol rád, ak by medzi nami nevznikli spory, ale na mňa to zapôsobilo skôr opačne – že to bude nejaký nedotklivý pánko.“ A potom sa to stalo!

Maroš odišiel s rodinou na predĺžený víkend. Netušil, že hadica na polievanie záhonov, ktorú zabudol odložiť z terasy, zostala napojená na otvorený vodovod. „Samozrejme, že strelila. Prúdila do nej voda z otvoreného kohútika, hoci na opačnom konci bol zatvorený polievací ventil – takému tlaku nemohol plastový materiál odolávať naveky,“ konštatuje Maroš.

Voda striekala na drevené okná domu, na drevenú konštrukciu terasy, na drevený nábytok. Zatopila mačací pelech, detské pieskovisko, podmývala čerstvo vysadené záhony, lemujúce terasu. A vodomer sa krútil a zaznamenával zbytočný odber vody. „Ak by to takto zostalo celé tri dni, nechcem si predstaviť všetky následky a už vôbec nie účet za vodu.“

Potopu postrehli práve susedia. Zalarmovali ďalších susedov, pomocou rebríka preliezli plot, zatvorili nešťastný kohútik, vymietli všetku vodu z terasy, vyutierali drevené rámy okien i záhradný nábytok, mačacie pelechy a textilné vankúše z nábytku povynášali na slnko… Banálna príhoda? Možno. Ale vďaka nej si Maroš uvedomil, akí fajn ľudia vedľa nich žijú a že si vlastne podvedome pestoval predsudky.

Susedská komunita – historicky prirodzená komunita

Ľudia sú spoločenské bytosti a odjakživa si vytvárajú spoločenstvá – príbuzenské, priateľské, pracovné, záujmové alebo susedské. Rozhodujúcimi sociálnymi faktormi budovania susedských komunít boli do 18. až 19. storočia práca a spoločenský status. V rovnakom prostredí žili ľudia s podobnými profesiami alebo sociálnym postavením.

S príchodom industrializácie, urbanizácie a mobility sa spoločné sociálne a ekonomické styčné body medzi susedmi začali vytrácať. Postupná globalizácia a pluralizácia životného štýlu zmenila vzťahy medzi susedmi ešte viac. Dnes sa vymedzujú hlavne priestorovo. Sú to ľudia, ktorí obývajú tú istú ulicu, delia sa o tú istú príjazdovú cestu či vstupné schodisko, majú spoločný plot…

Sociológovia vo všeobecnosti definujú susedskú komunitu 21. storočia ako sociálnu skupinu, ktorej členov spája miesto bývania a vzájomná fyzická blízkosť. Do začiatku 90. rokov 20. storočia to bolo citeľné najmä na anonymnom spolužití na mestských panelákových sídliskách. V súčasnosti sa to prenáša aj do vilových štvrtí či novobudovaných okrajových častí obcí a miest so zástavbami rodinných domov.

Pracujte na vzájomných vzťahoch

Pestovanie vzťahov so susedmi je každodenná výzva. Samozrejme, susedské spolužitie na dedine má iné špecifiká ako v meste a majitelia rodinných domov riešia iné medziľudské problémy ako obyvatelia anonymných panelákových sídlisk. Existuje však veľa spoločných pravidiel, ktorých dodržiavanie vám pomôže rozvíjať dobré susedské spolužitie a predchádzať konfliktom. Na začiatok stačia základné pravidlá:

• Spoznávajte sa so susedmi, a to už od začiatku – od kúpy pozemku či nového bytu. Pri stretnutí sa pozdravte, usmejte, povedzte pár milých slov. Možno sa rozprúdi rozhovor, možno len medzi vami nezačne rásť bariéra postavená na obavách z neznáma. Ale buďte tolerantní – nie každý sused je komunikatívny typ.
• Nerobte susedom to, čo by nemali robiť ani oni vám. Vzájomné akceptovanie uľahčí vaše spolužitie.
• Novým susedom ponúknite pomoc: „Ak niečo potrebujete, nebojte sa nás opýtať.“
• Dodržiavajte bazálne zásady: nočný pokoj po desiatej, nijaké obťažovanie nadmerným hlukom, prachom či dymom, nijaké čierne či neohlásené stavby, prístavby, prestavby alebo rekonštrukcie, ale aj čistota v prípadných spoločných priestoroch alebo na spoločných priľahlých plochách a v predzáhradkách.
• Vo štvrtiach s rodinnými domami akceptujte, že trávnik sa v nedeľu nekosí, tráva a záhradný odpad sa nepália, ale kompostujú či ukladajú do špeciálnych kontajnerov.
• K slušnosti voči susedom veďte aj svoje deti.

Dá sa aj viac? Dá!

Ak môžete, vytvorte priestor na spoločnú aktivitu – letnú susedskú grilovačku, prechádzku či športové podujatie s rodičmi a deťmi z ulice, príp. budujte malú komunitnú záhradu, ak napríklad žijete v novej bytovke a okolité exteriérové priestory to umožňujú.

Pre vzájomné susedské vzťahy je mimoriadne prospešná spoločná práca na tom, čo potrebujete vo svojom okolí zlepšiť. Opakovane zabúdajú z vašej novej ulice vyviezť triedený odpad? Spoločne oslovte obecný úrad alebo priamo firmu zodpovednú za odvoz odpadu. Chýba vám na ulici chodník, ktorý mal byť už dávno hotový? Spojte sa a riešte problém s kompetentnými spoločne. Nečakajte, že čokoľvek pre vašu susedskú komunitu spraví „niekto zhora“. S trochou času a úsilia to ako tím dokážete skôr a lepšie.

Novodobým fenoménom sú sociálne siete. Zdieľajte na nich alebo na inej internetovej platforme aktivity s obyvateľmi vašej ulice, štvrte či obce.

Pri stavbe domu či rekonštrukčných prácach:

• Dodržte všetky stavebné normy, obzvlášť povinné odstupové vzdialenosti medzi nehnuteľnosťami a hranicami pozemkov pri projektovaní a osádzaní stavieb, ale aj pri projektovaní a realizácii okenných otvorov a okien.
• Dodržte katastrom potvrdené vytýčené hranice pozemkov, neupravujte si ich svojvoľne, neprivlastňujte si cudzie pozemky, ani keby malo ísť o pár desiatok centimetrov.
• Komunikujte so susedmi o všetkom, čo sa ich bezprostredne týka, napríklad o výške a type plota, ktorý vás bude oddeľovať.
• Oznámte susedovi mimoriadne hlučnú alebo prašnú činnosť. Dáte mu šancu zariadiť sa a vopred sa pripraviť.
• Ak rekonštruujete byt alebo dom v radovej zástavbe, dohodnite si so susedmi časový denný limit prác, aby neboli obťažovaní vašou stavebnou činnosťou viac, než je nutné. V nijakom prípade nerušte nočný pokoj.
• Pri zakladaní záhrady nevysádzajte dreviny tesne na hranici pozemku. Záhradní architekti v tomto smere radia, že ideálne je vysadiť také stromčeky a kríky, ktoré sa páčia a vyhovujú obom stranám a v budúcnosti nespôsobia problémy ako prílišné zatienenie či znečisťovanie susedného pozemku.
• Ak je súčasťou vašej stavby vonkajší priestor na grilovanie s pevným ohniskom či grilom, umiestnite ho tak, aby dym nesmeroval do okien a na balkóny susedovho domu ani priamo do jeho záhrady.

Hľadajte spoločné témy

Našťastie susedské vzťahy ovplyvňujú aj iné faktory – spoločné záujmy, podobný životný štýl, rovnaké spoločenské postavenie alebo podobná životná situácia. Študenti v internátoch majú inú životnú náplň ako mladé rodiny v novovybudovanej štvrti či dôchodcovia v starom centre mesta, milionár si nepostaví dom v bežnej štvrti, ale v lokalite pre horných desaťtisíc. Na jednej strane sa čoraz častejšie sťahujeme za štúdiom či prácou a naši príbuzní a priatelia sú roztrúsení po celom svete, na druhej strane v nás znovu ožíva túžba žiť v tradičnej komunite.

Single ľudia tvoria vo veľkých mestách až polovicu domácností, rodina ako sociálna sieť postupne prestáva fungovať v rovnakých intenciách ako prednedávnom. Význam susedstva, nielen fyzického, ale aj virtuálneho, rastie. Možno aj vy patríte k ľuďom, ktorí tieto posuny vnímajú, a stojíte o priazeň a dobré vzťahy s ľuďmi vo svojom okolí. Zdieľate so susedmi na internete svoje skúsenosti s lekármi, reštauráciami, so škôlkami, s vybavovačkami na úradoch či s inými službami? Zdieľate fotky z výletov po okolí alebo prosby iných, keď hľadajú na sociálnych sieťach pomoc a radu? Pokračujte v tom, ak to pozitívne formuje vašu komunitu. A ak sa vzťahy vaším neuváženým konaním alebo konaním niekoho iného narušia, skúste to dať čo najskôr do poriadku. Pokojne vyhľadajte v záujme nápravy pomoc alebo odbornú radu.