Dve rodiny v jednom dome. Poznáte výhody a nevýhody spoločného bývania?

Dvojgeneračný dom by nemal obsahovať bytové jednotky, z ktorých jedna je výrazne lepšia a druhá „taká, aká vyšla“ – možno s nedostatkom svetla, so slabou tepelnou izoláciou, ťažko vetrateľná, vytvorená podľa toho, čo dovolil zostávajúci priestor. Aj to je možný zdroj nespokojnosti a konfliktov do budúcna. Čo treba dodržať, ak sa majú v jednom dome dobre cítiť síce rodinne spriaznené, ale generačne odlišné skupiny jeho obyvateľov?

Jedným z častých modelov dvojgeneračného domu je taký, ktorý vznikol zobytnením podkrovia pre mladých. Ak sa chystáte na prerábku s týmto cieľom, zapamätajte si, že oba „byty“ by mali mať podobnú kvalitu. Alebo ešte inak, novší by mal skutočne zodpovedať tomu, že je novší, a mal by byť budovaný s dôrazom na aktuálne trendy, technologické i energetické požiadavky. Rovnako dôležité je, aby obe rodiny vedeli spolu komunikovať a vychádzať.

Ak ste študenti či študentky, prípadne si zakladáte rodinu, bývanie v dvojgeneračnom dome môže byť pre vás výborným štartom do života. Dôležité je vopred si ujasniť pravidlá a pri rekonštrukcii spolupracovať s odborníkmi.

Dvojgeneračné bývanie opäť ožíva

Viacgeneračné bývanie malo na Slovensku dlhú tradíciu, no dnes je to skôr z núdze cnosť. Samostatné nové bývanie v mestách či na vidieku, v domoch či panelákoch je pre mladých ľudí vzhľadom na vývoj cien novostavieb, pozemkov i hypotekárnych úverov opäť čoraz nedostupnejšie. Po niekoľkých desaťročiach sa k nám vracia trend spolužitia dvoch generácií v jednom dome a dvore.

Aj vám ponúkli starí rodičia či rodičia možnosť bývať s nimi? Spoločné bývanie je výhodné, no majte na pamäti, že prináša aj konflikty. Vzťahy fungujú inak, kým ste bezdetný mladý pár v rodičovskom dome, a inak, keď sa sami stanete rodičmi. Medzi spolubývajúcimi je vekový rozdiel jednej až dvoch generácií, a to sa – nech sa snažíte akokoľvek – v určitých momentoch prejaví.

Najhorším možným spôsobom, ako si môžete začať budovať tento typ spolužitia, je uvažovanie nad tým, že babka a dedko sa aj tak čoskoro presťahujú do domova dôchodcov a vám prenechajú celý svoj dom – celý svoj život… Príbuzných býva veľa a rovnako veľa býva hádok okolo dedenia nehnuteľnosti. Myslite na to od prvej chvíle a férovo riešte aj majetkovú podstatu svojich plánov.

Ujasnite si pravidlá

Aj Mirovi ponúkli rodičia bývanie v spoločnom dome. Išlo o dedinku na južnom Slovensku a pomerne veľký dvojpodlažný dom so sedlovou strechou, s hospodárskym dvorom a poľom. „Veľmi sme sa s manželkou tejto ponuke potešili. Ja každý deň dochádzam do práce v Bratislave, Agáta bola donedávna na materskej a teraz učí v neďalekom meste.“ S bývaním sú spokojní. Konflikty s rodičmi nemajú – možno preto, že Miro je ich jediný potomok, ale možno aj preto, že pred rekonštrukciou sa dohodli na presných pravidlách spolužitia: „Horné podlažie má samostatný vchod a vedie k nemu vonkajšie kovové schodisko. Máme vlastnú kuchyňu, kúpeľňu, toaletu, balkón. Vlastne ide o úplne samostatný byt.“

Miro dodáva, že ešte pred rekonštrukciou sa s rodičmi férovo dohodli, že nechcú – a s ohľadom na časové možnosti ani nemôžu – robiť na poli ani okolo domácich zvierat. „Chceli sme sa vyhnúť nedorozumeniam. Ja som od rána do večera v práci a moja žena je z mesta, k hospodárstvu vzťah nemá. Radšej sa po práci venuje našim deťom.“ Rodičia ich požiadavku akceptujú, hoci pomoc by sa im zišla. Sú však radi, že nablízku majú vnúčatá a môžu s nimi tráviť čas aj vidieť ich rásť.

Príbuzenské spory

Lenka už mala jedno dieťa a druhé bolo na ceste, keď sa z dvojgarsónky v malom meste na východe Slovenska presťahovala do rodičovského domu s peknou záhradou: „Boli sme mojim rodičom veľmi vďační. Začiatky neboli ľahké, lebo išlo o klasický ‚socialistický‘ dom s podkrovím, jedným úzkym vstupom, so spoločným schodiskom a sedlovou strechou. Manžel je architekt, postupne celý dom zrekonštruoval tak, aby sme boli všetci spokojní. Dokonca dal okrem strešných okien do strechy nainštalovať aj svetlovody, ktoré krásne presvetľujú spodné, rodičovské priestory. Jediné, čo sme spolu zdieľali, bol prístup do pivnice a záhrady.“

Lenka s Alešom a deťmi pomáhali rodičom s údržbou domu, s upratovaním, varením aj so starostlivosťou o záhradu. Každý člen rodiny zo spolužitia „profitoval“. Rodinná idyla však vydržala len pár rokov. Po otcovej smrti sa prehĺbili spory medzi Lenkou na jednej strane a jej mamou a dvoma bratmi na druhej. „Napokon sme sa odsťahovali. Bratia asi mali pocit, že dom chcem zdediť len ja, tak robili všetko pre to, aby mamu poštvali proti mne a manželovi.“ Až neskôr si uvedomila, že nikdy nemali rátať s tým, že v rodičovskom dome ostanú bývať natrvalo: „Mali sme svoje kroky a rozhodnutia viesť tak, že raz odtiaľ budeme musieť ísť preč a vybudovať si už len naše vlastné bývanie.“

Zvažujete návrat do rodičovského?

V 50. až 70. rokoch minulého storočia sa na Slovensku okrem panelákov vo veľkom stavali aj typizované rodinné domy. Ako huby po daždi vyrastali na vidieku aj v mestách, zvyčajne mali tvar jednoduchej kocky s dvomi nadzemnými podlažiami a pivnicou. Priečelie sa pýšilo balkónmi cez celú stenu a fasádu dekoroval lesklý brizolit, mozaika či iné vychytávky socialistickej architektúry. Boli dosť rozľahlé, lebo majitelia ich zväčša plánovali aj pre svoje deti, prípadne detné deti.

Háčik bol v tom, že väčšina potomkov sa už domov nechcela vrátiť. Mnohé stavby zostávali takmer prázdne celé roky. Majitelia, najmä na západnom a južnom Slovensku, si vedľa svojich veľkých domov začali stavať malé letné kuchyne, dokonca menšie samostatne stojace domčeky. Dnes sa situácia zásadne mení. Ceny pozemkov, nových bytov, novostavieb rodinných domov a predovšetkým hypoték, ktoré sú momentálne okrem vysokých úrokov pre mladých ľudí aj celkovo ťažko dostupné, opäť vedú mladé páry k plánom zrekonštruovať si časť rodičovského domu pre seba.

Kým sa rozhodnete pre tento zásadný krok, premyslite si výhody i nevýhody. Investovanie do staršieho bývania, jeho zmodernizovanie a prispôsobenie potrebám 21. storočia je vo všeobecnosti správne. Je to príspevok k zmysluplnej obnove bytového fondu v krajine bez likvidácie ďalších prírodných plôch. Pre mnohých ľudí – najmä ak žili viac rokov v zahraničí – je návrat do rodičovského domu návratom do obľúbeného prostredia, pričom rekonštrukcia je pozitívna hrubá čiara, ktorá oddeľuje detstvo od dospelosti a závislosť od rodičov mení na rovnocennosť a samostatnosť. Čo ďalšie sa oplatí mať na zreteli?

Výhody dvojgeneračného bývania

• Bývate oddelene, a predsa spolu. Môžete si vzájomne pomáhať – starí rodičia sa postarajú o vnúčikov po príchode zo škôlky alebo školy, deti či vnuci zapájajú starých rodičov do spoločných aktivít, nakupujú im, pomáhajú s internetom a inými novými technológiami.
• Ak je dvojgeneračný dom dobre naplánovaný a má samostatné obytné priestory, všetci obyvatelia majú dostatok potrebného súkromia.
• Náklady na užívanie dvojgeneračného domu sú zvyčajne nižšie ako na dva samostatné domy. Najmä ak má nehnuteľnosť k dispozícii aj spoločné priestory, napríklad práčovňu, pivnicu, knižnicu…
• Dom zostáva málokedy opustený – aj keď jedna z rodín odíde na dlhší čas na dovolenku či pracovnú cestu, dom i záhrada ostanú v dobrých rukách.

Nevýhody dvojgeneračného bývania

Do domu treba pravidelne investovať. Ak neexistuje medzi obyvateľmi oboch poschodí jasná dohoda, môžu vzniknúť spory o to, kto má znášať aké výdavky, kto za čo nesie zodpovednosť a kto sa má o čo starať. Nájdenie potrebnej jednoty nie je vždy jednoduché.

Prv než sa rozhodnete pre dvojgeneračné bývanie, položte si nasledujúce otázky, a ak cítite, že je to potrebné, poraďte sa aj s právnikom. Je to vždy lepšie riešenie než sa v budúcnosti rozhádať s najbližšími.

1. Kto je vlastníkom nehnuteľnosti a kto znáša aké náklady? Nejde len o financie na stavbu alebo rekonštrukciu, ale aj o také položky, akými sú daň z nehnuteľnosti, poistenie nehnuteľnosti a domácnosti, poplatky za energie a odvoz smetí, nákupy zariadenia a technológií či rôzne nečakané výdavky.
2. Kto má koľko súkromného priestoru a ktoré priestory budete používať spoločne? Pozor, vopred riešte aj otázku užívania záhrady!
3. Kto sa stará o každodenné záležitosti, ako je upratovanie spoločných priestorov a okolia, o vynášanie odpadkov, o záhradu, v zime o odhŕňanie snehu?

Podkrovie s dostatkom svetla

Chcete si zobytniť podkrovie a prerobiť ho na ďalší „samostatný byt“ v rodinnom dome? Spolupracujte s architektom. Mladí ľudia neraz prídu k projektantovi, ukážu mu obrázok z časopisu alebo internetu a povedia: „Takto chceme bývať.“ Lenže tak to nefunguje.

Architekt vás bude niečo stáť, ale investícia do neho sa oplatí:

• Navrhne vám lepšiu dispozíciu priestorov na mieru vášmu domu, jeho okolia a zohľadní aj orientáciu voči svetovým stranám či požiadavku inštalovať na strechu fotovoltický systém na výrobu vlastnej elektrickej energie.
• Vyrieši vetranie, vykurovanie, elektrinu a prístup na poschodie.
• Podkrovie dostatočne rozjasní vhodne rozmiestnenými strešnými oknami. Navrhne ich veľkosť, počet, konkrétne umiestnenie… Strešné okná zaisťujú rovnomerné presvetlenie interiéru bez tmavých kútov.

Podkrovie nemusíte dokončiť celé naraz. Časti, ktoré nie sú urgentne potrebné, môžete ponechať v štádiu holého priestoru a dokončovať ich postupne – podľa svojich finančných možností. Budete však už vedieť, ako a čím pokračovať, keď budete mať viac voľných prostriedkov.

Mimochodom, kvalitne zrekonštruovaný dom s novým podkrovím nemusí byť len bývaním pre deti alebo vnúčatá. Môže to byť cesta, ako obnoviť dom, ktorý už nutne volal po opravách a ktorý môže poslúžiť na zlepšenie rodinného rozpočtu tým, že ho budete prenajímať.